Podľa Mamoua je úplne realistické si položiť v dôsledku brexitu otázku, kto ďalší bude chcieť Európsku úniu opustiť. „V on-line hlasovaní francúzskeho týždenníka Le Journal du Dimanche hlasovalo za frexit 88 % ľudí. Nejde, samozrejme, o profesionálny prieskum, ale taký jasný výsledok aj napriek tomu naznačuje mnohé. Podľa štandardného prieskumu Pew Research vníma EÚ pozitívne len 38 % Francúzov. Tento prieskum prebiehal aj v ďalších európskych krajinách a nikde nevyjadrovali respondenti podporu prenosu právomocí Bruselu.“
„Po brexite je zrejmé, že okrem mladých ľudí žijúcich v mestách a byrokratov z Bruselu majú rovnaký názor v tom, že EÚ dlhodobo zlyháva. V ekonomickej oblasti nie je Únia schopná zaistiť ľuďom prácu. Na kontinente je oficiálne 10,2 % ľudí bez práce. Vo Francúzsku je to 9,9 % a v Španielsku dokonca 22 %,“ poukazuje Mamou s tým, že keď opomenieme niekoľko špecifických odvetví vo finančníctve a oblasti high-tech, nízke zostávajú aj mzdy. „Aby sa zabránilo prípadnej revolúcii miliónov nezamestnaných, krajiny ako Francúzsko míňajú vysoké sumy na sociálnych dávkach.“
Imigranti ako argument odchodu
Ako však Mamou konštatuje, tieto peniaze si Francúzsko požičiava na medzinárodných trhoch. „Dnešný národný dlh Francúzska tak dosahuje 96,1 % HDP, zatiaľ čo pred ôsmimi rokmi to bolo o takmer tridsať percent menej. V devätnástich krajinách eurozóny tvorilo vlani zadlženie 90,7 % HDP,“ píše Mamou a okrem ekonomických problémov spomína aj masovú imigráciu. „V britskom referende táto otázka nebola navonok taká evidentná, čo v prípade Francúzska a prípadného frexitu neplatí. Euroskeptický Národný front vôbec neskrýva, že imigrácia je jedným z hlavných dôvodov, prečo chce krajinu vyviesť z EÚ.“
„Do Francúzska prichádza ročne okolo 200 000 cudzincov z krajín severnej Afriky a narastajúca prítomnosť moslimov vzbudzuje v ľuďoch nevôľu a obavy o bezpečnosť. Vo veľkých mestách ľudia určitú rozmanitosť tolerujú. Ale na predmestiach je to iné, pretože ľudia žijúci zo sociálnych dávok žijú v tesnej blízkosti nových migrantov. V ostatných rokoch títo chudobní a starí ľudia vnímajú, aké drastické zmeny sa dejú v ich okolí. Miestny mäsiar dnes zabíja zvieratá podľa moslimského spôsobu halal, kaviarne prestali predávať alkohol a zmizli aj klasické šunkové sendviče. Okrem toho chodí väčšina žien po uliciach zahalená.“
Za odchod chudoba a starí
Podľa Mamoua by vo Francúzsku hlasovali za odchod z Európskej únie chudobní, starí a vôbec ľudia žijúci zo sociálnych dávok, ktorí chcú získať svoju krajinu späť do svojich rúk. „Byť dnes vo Francúzsku proti EÚ znamená, že chcete zostať Francúzmi vo svojej vlastnej krajine. So všetkým, čo k tomu náleží vzhľadom na kultúru a tradície. Spoločne s brexitom sa do Európy vrátila späť národnostná otázka. Bez imigrácie by sa dalo vytvoriť európsku identitu. Ale s islamom a terorizmom za dverami je niečo také široko odmietané,“ usudzuje Mamou.
„Keď niekto volá po tom, aby mu vrátili jeho krajinu späť, môže to znieť vo svetle druhej svetovej vojny trochu desivo. Upokojiť by nás však malo to, že zástancovia brexitu nevzali do rúk zbrane a nechceli zabíjať židov alebo moslimov. Jednoducho využili možnosť referenda, aby mohli otvorene vyjadriť svoje pocity. Priaznivci odchodu Veľkej Británie možno nevyzerajú veľmi moderne, ale sú mierumilovní a konajú demokraticky a v rámci zákonov. Dúfajme, že sa na týchto veciach nič nezmení,“ uzatvára Mamou, ktorý viac ako dvadsať rokov pôsobil v prestížnom denníku Le Monde.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU.
