Ako vnímate brexit vy sám, je skutočne európskou pohromou? Niektorí komentátori už avizovali, že odchod z EÚ bude trvať minimálne dva roky a hospodárske kontakty si Británia v rôznych hospodárskych paktoch spojených s Úniou rovnako zachová. Vraj skôr ide o veľkú politickú prehru a EÚ bude mať teraz menší vplyv aj rešpekt voči ďalším veľkým svetovým hráčom, ako sú napríklad Čína, Rusko, ale aj USA. Možno s tým súhlasiť?
Kto chce vidieť v brexite katastrofu, tak ju uvidí. Kto však chce túto situáciu zmysluplne riešiť, tak z nej vyvodí závery a bude to brať ako poučnú lekciu. Odchod Veľkej Británie z EÚ bol veľmi dobre predvídateľný a ja som tisíckrát vo svojich článkoch napísal, že Únia vo svojej terajšej podobe prežiť nemôže, lebo je málo funkčná a neefektívna tým spôsobom, ako je vybudovaná. Prvou spoľahlivou metódou, ako nepochopiť, čo sa vlastne teraz stalo, je zameniť výsledok za príčinu a hovoriť, že po odchode Anglicka je Európa slabá. Pritom to zafungovalo naopak, Briti odišli práve preto, že bola slabá Európska únia. Starý kontinent tiež nikdy nebol silným politickým hráčom, skôr tým bezmocným pozorovateľom. Šéfka európskej diplomacie pani Mogheriniová za posledné dva až tri roky síce navštívila niektoré spriatelené krajiny alebo organizácie, ale žiadnu významnú úlohu voči ostatnému svetu nehrala.
Za súčasného stavu je najdôležitejšie vyvodiť správne závery, tým najhorším by bolo konštatovanie, že sa vlastne nič nestalo, ako to naznačil predseda Európskej rady Donald Tusk. Preto môžeme čakať ďalšie problémy, ako NEXITY, teda odchod Holandska, a Európska únia bude aj ďalej zmietaná ďalšími krízami pre svoju nešťastnú štruktúru. Na ekonomickú situáciu bude mať však brexit len zanedbateľný vplyv. Ľudia by si teraz mali nakupovať lacné libry, lebo onedlho zase ich kurz určite vzrastie.
Vláda vo Veľkej Británii už aj v minulosti niekoľkokrát vážne uvažovala o odchode z EÚ pre príliš „tesnú“ integráciu alebo svoje lukratívne príspevky do spoločnej európskej kasy. Myslíte si, že tou poslednou kvapkou bola neriadená migračná kríza, ktorá Britániu naozaj dosť zasiahla?
Netreba špekulovať, stačí sa len pozrieť na vyjadrenie mnohých Britov v médiách, v ktorých zaznieva, že neriadená migrácia sa skutočne stala tou poslednou kvapkou. Európska únia jednoducho nebola schopná dávať racionálne odpovede na závažné výzvy súčasnosti, a to väčšina ľudí v Anglicku chápala ako jej neschopnosť. Vedenie EÚ musí dnes pochopiť, že starý model úzkej integrácie sa neosvedčil a mal by sa čo najskôr opustiť. Európsky vývoj má skôr horizontálnu ako vertikálnu povahu, krajiny by teda mali byť spojené určitými spoločnými myšlienkami, samozrejme, trhom a obchodnými tradíciami aj zrejme dohodou o voľnom pohybe. Bruselská vláda ale nemôže zasahovať absolútne do všetkého. Z Bruselu by sa mal stať len taký dispečing s ďaleko menšími právomocami, ktorý by však európske krajiny nemoralizoval. Trebárs ako nedávno východoeurópske krajiny – Maďarsko alebo Poľsko, že migračnej politike nerozumejú. Teraz vidíme, že na rovnaké záležitosti upozorňovala aj Británia, ktorá predsa neleží na východe Európy.
Európska únia musí svoj súčasný nefunkčný model opustiť a potom nebude treba ani tú obrovskú byrokraciu, ministerstvá a parlament. Po takejto reforme sa určite nestane Európa slabou, okolitý svet pochopí jej nové usporiadanie a začne na ňu pozerať úplne inak. Na to je však potrebná jedna zásadná, veľmi dôležitá okolnosť a to, aby odišla generácia tých starých europolitikov, ktorá teraz vládne, a uvoľnila miesto mladším a dynamickejším. Príkladom pre EÚ môže byť teraz David Cameron, ktorý vyhlásil, že je spojený s inou etapou politiky a s tou novou bude už komunikovať ďalší človek. Odchody, ktoré mám na mysli, sa týkajú najmä nemeckej kancelárky, francúzskeho prezidenta a možno niektorých ďalších politikov, ktorí neutešený stav EÚ zavinili. Je jedno, či to mysleli dobre, či zle, ich politický štýl jednoducho zlyhal.
Odchod Anglicka vraj nie je dobrou správou predovšetkým pre menšie krajiny typu Česko, ktoré navyše nemajú spoločnú menu. Podľa niektorých komentátorov sa vraj teraz zomkne tvrdé jadro EÚ – Nemecko, Francúzsko, Belgicko i ďalšie zakladajúce krajiny a vyjednať si niektoré výnimky bude ešte ťažšie ako v minulosti. Môže to byť pravda alebo to bude práve naopak? Veď Junckerovi a Merkelovej môže niekto vyčítať, že brexit je práve výsledkom ich mnohokrát neústupnej politiky…
Vrátim sa k tomu, čo už som hovoril, brexit nie je dôvodom európskych problémov, ale ich výsledkom, a to práve aj z toho dôvodu, že to tvrdé jadro už dávno existuje. Štruktúra Európskej únie je dnes veľmi nešťastná. Formálna moc je síce v Bruseli, ale keď slovenský prezident chce vstúpiť do predsedníctva EÚ, tak ide najskôr „pre požehnanie do Berlína“. Tam vzniklo to mocenské centrum už pred rokmi. Či tam bude aj ďalej pokračovať, je otázka, lebo v Nemecku pomaly prebieha rozklad starého politického systému. Je však čas, aby vznikli aj ďalšie medzinárodné pakty, ako je napríklad Vyšehradská štvorka, a to v južnej, strednej aj východnej Európe. Malo by vznikať spojenectvo krajín, ktoré si budú hájiť svoje totožné záujmy. Ja si myslím, že sa to nakoniec tak aj skončí, pokiaľ nedôjde k nejakej rozumnej reforme v EÚ. Tá je inak k takémuto scenáru už odsúdená.
Brexit je údajne tiež veľký precedens, a to aj preto, že môže povzbudiť nasledovanie Británie ďalších krajín EÚ, ktoré môžu potom radšej priamo rokovať s veľkými hráčmi v Únii, ako sú Nemecko, Francúzsko a nemusia ďalej zotrvávať v tom veľmi rôznorodom spoločenstve, kde sa len veľmi ťažko hľadá v určitých otázkach spoločný konsenzus. Myslíte si, že tak začnú uvažovať aj niektoré ďalšie štáty? V Rakúsku aj v zmieňovanom Francúzsku majú už celkom silnú podporu niektoré euroskeptické strany a napríklad holandský vodca opozície Wilders sa nechal počuť, že požaduje tiež referendum…
To je neodvratný proces, ktorý je zakódovaný v ľudskej prirodzenosti. Ak je veľká časť Európy nespokojná so súčasným stavom, bude hľadať alternatívy. Ja už som predtým písal, že Briti by o odchode nezačali uvažovať, keby z Európskej únie zaznelo, že sa pripravuje veľká reorganizácia. Potom by predsa nemali dôvod vystupovať. Ak Brusel ponúkne možnosť voľného zväzku, a nie tesnú integráciu jednotného štátu až do svojej vrcholovej štruktúry, tá hrozba rozpadu pominie. V opačnom prípade nás čakajú ďalšie exity, lebo sa tiež nestačili vyriešiť mnohé predchádzajúce krízy. Grécke hospodárstvo zostalo prakticky nezreformované a aj ďalej pohlcuje ohromné financie. Značná nespojitosť je v Holandsku aj v samotnom Francúzsku, ktoré už raz dokonca odmietlo Ústavu Európskej únie. Veď vláda EÚ nie je skutočnou vládou, ide o „bezmenných“ úradníkov, ktorých môžu jej skutočné národné vlády kedykoľvek odvolať. Napokon vedenie EÚ funguje v prostredí, ktorému chýba zmysel a racionalita.
Výsledok britského referenda vraj najviac nahráva teraz Rusom, lebo Británia patrila k ich najväčším kritikom a tiež podporovateľom sankcií pre anexiu Krymu. Niektoré médiá ďalej špekulujú, že oslabená Únia sa už potom nebude ani toľko zaujímať o udalosti na Ukrajine. Zastávate tiež podobný názor?
Áno, s tým možno súhlasiť, lebo už dnes nemecký minister zahraničia Steinmeier vyhlásil také nezmysly, že keď sa bude dodržiavať prímerie pri minských dohodách, sankcie môžu zaniknúť. Minské dohody pritom nie sú vôbec o prímerí alebo o zastavení paľby. Tie sú o tom, že by sa obsadené územia mali vrátiť späť Ukrajincom podľa pôvodných hraníc. Minister Steinmeier robí, ako by tú dohodu nepoznal alebo vôbec nevedel, o čom je. To je dnes typický príklad zmätočného prístupu všetkých tých eurokratov. Znížený záujem o Ukrajinu sa teda dá očakávať, a to vo všetkých smeroch. Tiež je pravda, že čím je Európa slabšia a utápa sa v rôznych exitoch, tým sa Rusko cíti lepšie. Ten z vrcholových politikov, ktorý vie, že z európskej krízy Rusi ťažia, mal by ihneď urobiť niečo, aby to tak nebolo a Európa ďalej fungovala v nejakom slušnom rámci. Nerozumiem potom ale určitým názorom, ktoré je počuť z EÚ, že je lepšie na súčasnom stave nič nemeniť.
Pokiaľ sa Európa ale začne rýchlejšie rozvíjať, zvýši aj svoje výdavky na obranu a opráši svoje zanedbané transatlantické zväzky, ktoré však zanedbával aj prezident Obama, Rusko sa hneď ocitne v inej pozícii, a to už nie tak výhodnej. A čo sa týka vzťahov Britov a Ruska, tam sa nič nemení. Anglicko ako dlhoročný spojenec USA bude teda stále veľmi významnou krajinou, najmä z bezpečnostného hľadiska, a myslím si, že zostane aj rovnako veľkým oponentom Putinovho Ruska.
