Platy učiteľov majú od septembra rásť o šesť percent. Podľa Žarnaya je to však výsmech a pľuvanec do tváre učiteľom a nepostačuje to na zatraktívnenie učiteľského povolania. Opozičný poslanec upozornil, že nástupný plat vysokoškolsky vzdelaného učiteľa je na úrovni absolventa strednej školy bez maturity, čiže okolo 590 eur v hrubom. “To logicky spôsobuje, že o toto povolanie je nízky záujem,” povedal Žarnay s tým, že priemerná mzda pedagóga v regionálnom školstve je vrátane riaditeľov škôl zhruba 917 eur. Priemerná mzda učiteľa na základnej škole je podľa jeho slov 729 eur a na strednej škole 761 eur.
Žarnay zdôraznil, že ani 26 rokov po revolúcii sa slovenskí učitelia nemôžu porovnať so susedmi v Európe, a to ani z hľadiska pracovných podmienok, ani z hľadiska financií. Celých 26 rokov po revolúcii bolo školstvo na chvoste politického záujmu. Od učiteľov sa očakávala nepochopiteľná lojalita. Padali sľuby, silné slová a koncepcie o tom, kedy a ako sa školstvo vymaní z bezmocnosti a úpadku,” uviedol. Ministri školstva sa podľa jeho slov striedali ako na bežiacom páse a reformy školstva boli len kozmetickými úpravami, ktoré mali zakryť priepasť medzi učiteľmi a inými skupinami obyvateľstva. “Ale aj trpezlivosť učiteľa má svoje hranice. Za tie roky odišlo zo školstva veľa dobrých skúsených, ale aj mladých učiteľov, ktorí pochopili, že pri týchto platoch nemôžu uživiť svoje rodiny,” myslí si.
Žarnay uznáva, že platy učiteľov sa upravovali, avšak veľmi pomaly a stále sú veľmi nízke. “Je však nutné mladého učiteľa finančne motivovať. Ak bude táto práca finančne ohodnotená, potom na učiteľa môžeme mať rôzne nároky. Učitelia nemôžu byť hračkami politikov opantané sľubmi, ktoré sa stále menia,” zdôraznil poslanec. Člen klubu Obyčajných tiež tvrdí, že nejde len o platy. “Je to aj konzervatívne prostredie v školstve. Mnohí učitelia odchádzajú zo školstva aj preto, lebo sa necítia slobodní. Celá učiteľská obec je tiež pod tlakom veľmi silnej byrokratizácie. Ale je to aj nedostatok asistentov učiteľov, chýbajúce didaktické pomôcky, nedostatok škôlok. Vyžaduje si to víziu pre slovenský vzdelávací systém na najbližšie desaťročia,” dodal.
Predseda parlamentného školského výboru Ľubomír Petrák (Smer-SD) Žarnayovi odkázal, že niekedy je menej viac. “Bola to znôžka nepresných čísel a prekrútených faktov,” povedal na margo Žarnayovho vystúpenia. Podľa jeho slov bol priemerný plat pedagogických a odborných zamestnancov k 31. decembru minulého roka 1031 eur. S týmto číslom mal operovať šéf učiteľských odborov Pavel Ondek. “Od januára 2016 platy učiteľov vzrástli o štyri percentá,” zdôraznil Petrák s tým, že o sto percent viac peňazí ide na školstvo ako v minulosti, ale kvalita vzdelávania aj tak klesá.
Poslanec Juraj Blanár (Smer-SD) tvrdí, že v parlamente nie je nikto, kto by nechcel zvýšiť platy. “Ale nikto nikdy nebude spokojný so svojím platom. Ale povedať, že sa nič neudialo, je popretím toho, čo sa urobilo. Boli tu roky, kedy sa učiteľom platy zvyšovali a ostatným v štátnej správe nie,” odkázal Blanár a Žarnaya vyzval, aby z témy nevytĺkal politický kapitál. Vláda chce od septembra zvýšiť o šesť percent platy učiteľov základných, stredných a vysokých škôl cez novelu zákona o odmeňovaní niektorých zamestnancov pri výkone práce vo verejnom záujme, o ktorej parlament rokuje v skrátenom legislatívnom konaní. Zvýšenie platov by malo v tomto roku stáť 32,5 milióna eur.
S avizovaným šesťpercentným rastom zárobkov nie sú spokojní učitelia a ďalšie organizácie. Slovenská komora učiteľov naďalej žiada do konca tohto roka zvýšiť platy pedagógov o 140 eur. Podľa jej šéfa Vladimíra Crmomana by sa tým zvýšila atraktivita učiteľského povolania.
