Základná téza knihy je, že Rusko je hrozba pre Západ. Už predhovor knihy z pera amerického admirála Jamesa Stavridisa cituje hodnotenie šéfa generálneho štábu USA Marka Milleya. Milley v lete 2015 označil Rusko „v daný moment” za „najväčšie ohrozenie amerického – a západného – demokratického spôsobu života”. Podľa týchto slov je to “jediná krajina na svete, ktorá si ponechala nukleárne kapacity na zničenie USA. To je existenciálna hrozba”, cituje šéfa generálneho štábu admirál. S týmto hodnotením súhlasí admirál Stavridis aj sám autor knihy Richard Shirreff.
Nukleárny potenciál Ruska má v tomto poňatí značný význam. Ako autor predhovoru ďalej píše, „pod vedením Vladimira Putina sa Rusko vydalo nebezpečným kurzom, ktorý, ak sa nechá pokračovať, môže viesť nepochybne k stretu s NATO. Konflikt tak môže predísť do jadrovej výmeny”.
Rusko je strategickým protivníkom
Autor knihy generál Shirreff tieto základné tézy rozvinul na ďalších stránkach svojej knihy. V úvode tvrdí, že „…invázia Krymu, ruská podpora separatistov na východe Ukrajiny, jeho invázia a prezidentova proklamácia v marci 2014 s cieľom zjednotiť etnických Rusov pod vlajkou matičky Rusi od základov zmenila moje videnie ruských zámerov”. Podľa jeho mienky je Rusko strategickým protivníkom (NATO) a je na trajektórii vojenského, respektíve vojnového konfliktu so Západom.
Shirreff prezentuje svoju knihu ako budíček, ktorý má, samozrejme, predovšetkým vojenskými prostriedkami takémuto scenáru zabrániť. Pripojenie Krymu hodnotí ako „prvý pokus o zmenu hraníc Európy silou od Hitlerovej invázie do Sovietskeho zväzu v roku 1941″. Rusko v tomto prípade nemuselo použiť konvenčnú silu, lebo došlo k premene bojovania medzi štátmi, tvrdí Shirreff ďalej. Aj keď si tiež myslí, že sa do Európy vrátila stará mocenská politika „železa a krvi”.
Udalosti z jari 2014 hodnotí Shirreff takto: „NATO bolo svedkom bezprecedentného nahromadenia ruských vojsk na hraniciach Ukrajiny, kde Rusko pripravovalo vojenskú inváziu na Ukrajinu.” Inak povedané, Shirreff tvrdí, že vojenská invázia na Ukrajinu bola reálne v príprave a svedčili o tom jednotky ruskej armády na hraniciach s Ukrajinou. Ešte viac vraj vedenie NATO ale znervózňovali vojská Ruska pri hraniciach s pobaltskými štátmi, ktoré sú členmi NATO od roku 2004. Napokon Pobaltie v priamom susedstve s Ruskom je ďalším významným argumentom knihy – vedľa Poľska je priestorom, kam má namieriť plánovaná Putinova invázia na západ.
Generál Shirreff opisuje atmosféru vo veliacom centre NATO práve v čase krymských udalostí v roku 2014 nasledovne: “Napriek šoku z ruskej invázie, tón bol skromný a vecný. Bolo to v zmysle poznania toho, že pokiaľ bude príležitosť využitá, je tu moment NATO ukázať, že je stále relevantné. Nakoniec, je to druh scenára, pre ktorý konfrontácia Aliancie pred 65 rokmi vznikla.”
Ako Hitler a Sudety
Ďalej v úvode knihy, ktorá do detailov popisuje deň po dni vznik a priebeh vojny s Ruskom už v roku 2017, Shirreff analyzuje Putinove výroky týkajúce sa Krymu a Ukrajiny. Putinov prejav na pripojenie Krymu chápe britský generál ako návod či ako konkrétny plán na zjednotenie všetkých Rusov, ktorý sa podľa jeho ďalšieho hodnotenia len málo líši od Hitlerovej anexie Sudetov v roku 1938. Z tohto hľadiska si kladie otázku, čo by sa v rámci tohto Putinovho plánu stalo s Pobaltím, kde žijú ruské menšiny – čo vidí ako logický záver z analógie so Sudetmi. Podľa jeho súčasného hodnotenia je ruský vojenský útok pravdepodobný a je nutné mu teraz zodpovedajúcim spôsobom (t.j. posilňovaním NATO) zabrániť.
Generál Shirreff ďalej priznáva, že v jeho hodnotení zohrávajú úlohu skúsenosti v čase studenej vojny, lebo dnešnú situáciu mu “pripomínajú” tie časy, keď študoval v 80. rokoch. Ako ďalej argumentuje, Rusko zničilo usporiadanie po studenej vojne aj napriek tomu, že ho NATO považovalo za svojho najdôležitejšieho strategického partnera. Sľuby v roku 2008 o členstve Ukrajiny v NATO boli podľa neho zo strany NATO naivné. Celkovo táto politika na ruskej strane len posielala “hlboký pocit paranoje” a strachu z obkľúčenia, na ktorý má Rusko vďaka dejinám určité právo, a tiež pocit poníženia, ktorý sprevádzal rozpad ZSSR v radoch ruských dôstojníkov a ľudí, ako je Vladimir Putin.
Ďalšie chyby vidí Shirreff na strane USA, ktoré upustili Európu zo svojho prioritného zreteľa a nedokázali riešiť vznikajúcu ukrajinskú krízu diplomatickými prostriedkami. Kritizuje tiež naivitu západných krajín týkajúcu sa ruského správania voči Gruzínsku či britský izolacionizmus. Všeobecne povedané, Shirreff píše, že „Západ nebol schopný vidieť varovné signály z Ruska, nevedome povzbudil Vladimira Putina a vďaka sérii katastrofálnych politických rozhodnutí sa ocitol na hrane vojny”.
Ako ďalej argumentuje, NATO má ako posledné zbraň zastrašovania nukleárne zbrane, zatiaľ čo jeho konvenčný arzenál je malý – a treba ho teda navýšiť. Rusko sa spolieha, že malý konvenčný arzenál NATO v Európe mu umožní vojenskú intervenciu do Pobaltia, lebo jadrové krajiny v Európe nebudú riskovať zničenie civilizácie pre malé krajiny na severovýchode. Podľa neho silný arzenál konvenčných zbraní robí z jadrovej vojny menej pravdepodobný scenár.
Vojna by znamenala katastrofu
Vojna v konvenčnom štýle by v Európe znamenala horor a katastrofu podobnú tej v čase druhej svetovej vojny, píše ďalej Shirreff. Nie je ale nutné, aby ruský vojak pochodoval ulicami Berlína. Stačilo by, aby Rusko porazilo Európu a NATO a začalo by diktovať svoje podmienky, „aby život, ako ho poznáme v západnej Európe, došiel svojho konca”, varuje ďalej.
Svoju knihu nechápe autor ako fikciu, ale ako na faktoch založenú predikciu, ktorá chce ukázať, ako súčasné politické a vojenské rozhodnutia k vojne smerujú. Ale k vojne, ktorá – ak sa začne správne rokovať – dá sa jej ešte zabrániť. To má byť hlavným zmyslom Shirreffovho detailného opisu, v ktorom podporuje navyšovanie vojenských rozpočtov krajín NATO, posilňovanie konvenčnej armády NATO v Európe a zvyšovanie obrany pobaltských krajín.
O knihe široko informovali tiež ruské médiá. Napríklad tlačová agentúra Ria Novosti publikovala časti recenzie knihy zo stránok Financial Times. Russia Today jej venovala tiež priestor. Oficiálne miesta sa zatiaľ komentára zdržali.
autor: vss
