Svetoznámy byzantský chrám zo šiesteho storočia nášho letopočtu slúžil takmer deväť storočí ako chrám ortodoxných kresťanov a sídlo patriarchu z Konštantínopola (dnešný Istanbul). Teraz sa z neho, údajne dočasne, stalo miesto moslimských modlitieb. Pobúrenie, ktoré to vyvolalo v Grécku, zdvihlo zo stoličiek aj tamojšiu vládu, ktorá poslala do Ankary diplomatický protest.
Podľa Atén nie je normálne, aby v svetoznámom chráme Hagia Sofia, ktorý už viac ako 80 rokov slúži ako múzeum, čítali islamské náboženské texty, a to ani počas moslimských sviatkov. „Moslimské rituály priamo v pamiatke svetového kultúrneho dedičstva UNESCO je nepredstaviteľné a demonštruje to neúctu a stratu kontaktu s realitou,“ píše grécka diplomacia v oficiálnom liste adresovanom Ankare.
Diplomatický protest Grécka z minulého týždňa nepomohol a v istanbulskom chráme Hagia Sofia sa od pondelka denne čítajú verše z Koránu. Atény považujú rozhodnutie tureckých úradov za nepochopiteľné. „Takéto činy nie sú v súlade s modernou demokraciou a sekulárnou spoločnosťou,“ dodáva vo vyhlásení grécka diplomacia.
VIDEO Imám číta verše z Koránu v chráme Hagia Sofia
Hagia Sophia slúžila po obsadení Konštantínopola Otomanskou ríšou ako mešita takmer 500 rokov až do začiatku tridsiatych rokov minulého storočia. Takisto však bola niekoľko desaťročí kresťanskou katedrálou, ale pôvodne bola postavená a slúžila takmer tisícročie ako sídlo patriarchu z Konštantínopola.
Od roku 1935 je z chrámu múzeum zapísané na zozname kultúrneho dedičstva UNESCO. Teraz sa však gréckokatolícka cirkev obáva, že so vzostupom islamizačných tendencií v Turecku, by sa mohla zo svetoznámej kultúrnej pamiatky stať znova mešita.
Takto to do EÚ nepôjde
Podľa niektorých gréckych politikov sa premena na mešitu už deje. Bývalá šéfka gréckej diplomacie a exstarostka Atén Dora Bakoyannisová vo svojom nedávnom stanovisku uviedla, že čítaním Koránu v Hagia Sofia sa chrám v podstate „premenil na mešitu prvýkrát za vyše 80 rokov“.
V spoločnom vyhlásení členovia strany Nová Demokracia, ktorá je najväčšou opozičnou konzervatívnou silou v Grécku, uviedli, že krok Ankary je „provokatívny“ a dokazuje „neúctu voči ortodoxným kresťanom na celom svete a nie je v súlade s európskym smerovaním Turecka“.
Ankara vracia úder
Turecko sa však nenecháva zatlačiť do kúta a tvrdí, že sa iba prispôsobuje vývoju zahraničnopolitickej situácie. Podpredseda tureckej vládnej Strany spravodlivosti a rozvoja Samil Tayyar minulý týždeň navrhol, že Hagia Sofia by mala byť otvorená pre moslimské modlitby ako odpoveď na kroky západných partnerov Turecka. Dnes je to už pre niektorých nepríjemná realita.
Ankare sa nepáči, že USA podporujú ozbrojené skupiny Kurdov, lebo ich považuje za teroristov a klinec do rakvy zabili aj Nemci, keď napriek protestom tureckej diplomacie uznali vyvražďovanie Arménov počas prvej svetovej vojny za genocídu. „Keďže Spojené štáty stoja na strane PKK (Strana kurdských pracujúcich) a Nemecko prikývlo na lži o (arménskej) genocíde, priateľstvo sa zmenilo. Teraz sme na rade my a mali by sme otvoriť Hagiu Sofiu (moslimským) modlitbám,“ uviedol Tayyar ešte minulý týždeň a dnes je čítanie z Koránu v starobylom byzantskom chráme realitou.
Nie je jasné, či budú modlitby v chráme Hagia Sofia pokračovať aj po ukončení tohtoročného ramadánu, naplánované sú zatiaľ len počas trvania pôstneho mesiaca. Čítanie z Koránu však nie je v známej svetovej kultúrnej pamiatke úplná novinka. Vášne sekulárnej verejnosti v Turecku a pravoslávnych kresťanov vzbudili Turci už vlani v apríli, keď počas výstavy s názvom Láska k prorokovi recitoval imám v Hagia Sofia niekoľko veršov z Koránu. Vtedy to bolo prvýkrát po 85 rokoch.
- Reklama -
