„Bola to prvá politická strana Slovákov. Nebola však ešte politickou stranou v modernom slova zmysle, teda stranou s členskou základňou,“ začiatky SNS priblížil historik Dušan Kováč. Tie siahajú až do roku 1871 a jej prvým predsedom bol básnik a publicista Viliam Pauliny-Tóth. Cieľom národniarov v tom čase bolo dosiahnutie autonómie Slovenska v rámci Uhorska.
V medzivojnovom období sa sila strany oslabila a v roku 1938 úplne zanikla, keďže jedinou povolenou stranou sa stala tá s ľudákmi na čele. Národniari sa na scénu dostali až po komunizme a strana sa obnovila v roku 1990. Do parlamentu sa dostala o štyri roky neskôr a o ďalšie štyri sa dostal do vedenia neslávne známy Ján Slota. Ten „vynikol“ najmä svojimi alkoholickými excesmi a xenofóbno-rasistickými poznámkami napríklad na stranu Maďarov či výsmešnými poznámkami na stranu homosexuálov.
SNS zobrala neskôr pod svoje ochranné krídla Anna Malíková neskôr Belousovová. Práve tá sa často stávala terčom posmeškov zo strany Slotu. Počas prvej Ficovej vlády národniari zaujali napríklad emisnou kauzou alebo nástenkovým tendrom. Súčasnej SNS šéfuje Andrej Danko, ktorý sa stal aj predsedom parlamentu. „Nie je ani, ako to pôvodne zamýšľali jej zakladatelia, jedinou, teda reprezentatívnou národnou stranou v čase národného útlaku, nie je ani stranou slovenských národne uvedomelých evanjelikov. Neexistujú nijaké personálne ani programové body, ktoré by stranu, založenú roku 1990, spájali s jej historickými menovkyňami,“ porovnáva historik Kováč. Tŕnistú cestu SNS zmapoval portál Aktuality.sk.
