Turecko už v tejto súvislosti povolalo na konzultácie do Ankary svojho veľvyslanca v Berlíne Hüseyina Avniho Karsliogla. Podľa Kurtulmuša je krok nemeckých zákonodarcov “nezlučiteľný s priateľskými vzťahmi medzi Tureckom a Nemeckom. Turecko považuje toto rozhodnutie za neplatné”, citoval jeho vyjadrenie denník Hürriyet. Kurtulmuš vyslovil presvedčenie, že rezolúcia odsúhlasená v Bundestagu je založená na skreslených a nepodložených tvrdeniach. Zdôraznil, že posudzovanie kontroverznej arménskej otázky nepatrí do kompetencie politikov, ale vedcov a historikov. “Samozrejme, že na toto rozhodnutie zareagujeme potrebným spôsobom na všetkých úrovniach,” povedal podpredseda tureckej vlády.
Šéf tureckej diplomacie Mevlüt Čavušoglu zase v spojitosti s rezolúciou vyhlásil, že sa Nemecko snaží znevažovaním histórie iných krajín vyrovnať s temnými stránkami vlastných dejín. Schválenie rezolúcie sa očakávalo, keďže jej návrh podporovala vládnuca koalícia i opoziční Zelení. Proti vyhláseniu, ktoré má len symbolický význam, hlasoval napokon len jeden poslanec a jeden sa zdržal hlasovania. Hlasovanie sa malo pôvodne uskutočniť už vlani, bolo však odložené kvôli obavám z poškodenia turecko-nemeckých vzťahov.
Turecký prezident Recep Tayyip Erdogan v utorok varoval Nemecko pred schválením rezolúcie. Ak k tomu dôjde, “prirodzene to poškodí budúce diplomatické, ekonomické, obchodné, politické a vojenské vzťahy medzi oboma krajinami, ktoré sú členmi NATO”, vyhlásil Erdogan. Väčšina historikov sa zhoduje na tom, že systematické vyvražďovanie Arménov a ich deportácie Osmanskou ríšou, predchodkyňou moderného Turecka, si v rokoch 1915 a 1916 vyžiadali až 1,5 milióna mŕtvych. Ankara však argumentuje tým, že Arméni, Turci a príslušníci ďalších národností boli obeťami občianskej vojny.
