Na celom svete žije v podmienkach moderného otroctva viac ako 45 miliónov ľudí. Podľa správy Global Slavery Index, ktorú zostavila austrálska ľudskoprávna organizácia Walk Free Foundation, pochádzajú až dve tretiny novodobých otrokov z ázijských krajín. Ako otroctvo je pritom definovaná „akákoľvek situácia, v ktorej osoba nemôže odmietnuť (prácu) alebo odísť (z práce) pod hrozbou násilia, zneužívania moci či vydierania“.
Sexuálne otroctvo
Moderné formy otroctva sú trochu iné, ale niektoré z nich prežili celé stáročia a patria k najrozšírenejším druhom nevoľníctva v dnešnom svete. K tým pravdepodobne najrozšírenejším formám otroctva patrí stále zneužívanie žien a detí na prostitúciu. Podľa Medzinárodnej organizácie pre prácu (ILO) je na svete viac ako štyri a pol milióna ľudí, ktorí sú obeťami sexuálneho zneužívania.
Jeden z desivých prípadov sexuálnych otrokýň predstavila BBC, ktorá priniesla správu o aktivistke Shandre Woworuntuovej. Tá v roku 2001 odišla z Indonézie a vydala sa za prisľúbenou prácou do USA. Namiesto práce ju agent rovno z letiska odviezol za pašerákmi ľudí, ktorí ju nútili k prostitúcii. „Povedali mi, že im dlhujem 30-tisíc dolárov, a splatiť som im to mala po sto dolároch za každého zákazníka,“ uviedla zneužitá žena, ktorej sa podarilo z otroctva uniknúť a zalarmovať FBI.
Detskí otroci
Desivou súčasťou celosvetového obchodu s ľuďmi sú, žiaľ, aj deti. Tie otrokári najčastejšie zneužívajú na to, aby zarábali v uliciach. V Ázii, ale aj Európe, Afrike či na Blízkom východe sú stále častejšie vidieť gangy malých detí, ktoré v zúboženom stave žobrú na uliciach pre kriminálne organizácie.
Strach, ktorý vládne medzi deťmi, im nedovolí povedať niečo proti. Musia sa často zmieriť s tým, že nedostanú z vyžobraných peňazí ani cent. „Nemôžem nič povedať, pretože sa stále bojím. Nesmiem nikomu nič povedať, lebo inak sa mi vyhrážajú, že ma kruto potrestajú,“ uviedol jeden z detských členov pouličného gangu žobrákov pre BBC.
Za zatvorenými dverami
Za otroctvo sa však nepovažuje len vykonávanie nútenej práce. Do tejto kategórie porušovania ľudských práv patria aj nútené, vopred dohodnuté manželstvá, ktoré sú v niektorých kútoch sveta dodnes krutou realitou spoločnosti.
Väčšina moderného otrokárstva nie je pre verejnosť viditeľná. Deje sa za zatvorenými dverami, v domácnostiach, na farmách či pracoviskách. Len prednedávnom sa vo Veľkej Británii prevalil prípad, v ktorom trojica mužov z tej istej rodiny vyše 20 rokov nútila 46-ročného Michaela Hughesa, aby pre rodinu pracoval za takmer nulovú mzdu a žil pritom v záhradnom domčeku bez vody a elektriny.
Z Británie je aj ďalší prípad domáceho otrokárstva, ktorý vyšiel najavo len minulý mesiac. Ide o prvý prípad, v ktorom muža odsúdili na dva roky väzenia za to, že svoju manželku držal v domácom väzení. Údajne ju nútil robiť všetky domáce práce pod hrozbou trestov, týral ju a zakazoval jej opúšťať dom.
- Reklama -
