Vraždiť teroristov z IS je ľahké. S Asadovými vojakmi je to už ťažšie, tvrdí študentka politológie, ktorá bojovala v Sýrii po boku Kurdov

Len 23-ročná študentka univerzity z Dánska Joanna Palaniová pred dvomi rokmi nechala školu a vydala sa bojovať do Iraku a Sýrie proti militantom z takzvaného Islamského štátu (IS). Po odchode z vysokej školy sa stala jednou z približne 750 žien z Európy, ktoré podstúpili podobnú cestu. 

 

Podľa portálu Broadly.com, ktorý s Palaniovou urobil rozhovor po jej návrate, bojuje v Sýrii proti Asadovmu režimu približne 27-tisíc ozbrojencov zo zahraničia. Veľká väčšina z nich sa pridala na stranu teroristov z IS. Palaniová však bojovala nielen proti Asadovým vojakom, ale najmä proti militantom. 

 

Z Dánska odišla v roku 2014. Vzdala sa štúdia politológie a filozofie na univerzite v Kodani a pridala sa najprv k jednotkám Kurdov v Iraku. Spočiatku bojovala po boku sýrskych kurdských ľudových milícií (YPG), ktoré Turecko považuje za teroristov, ale USA ich podporujú. Neskôr sa mladá Dánka pridala ku kurdským pešmergom, ktorí sa tiež opierajú o pomocnú ruku Spojených štátov. 

Nie je náhoda, že sa mladá vysokoškoláčka z Dánska rozhodla pomôcť kurdským jednotkám v boji proti nepriateľom. Palaniová je totiž z rodiny iránskych Kurdov a narodila sa v utečeneckom tábore v irackom meste Ramádí v roku 1993. Celá jej rodina bola nútená ujsť z domova počas prvej vojny v zálive. 

 

V Dánsku žije mladá bojovníčka proti teroristom od detstva a rozhovore priznala, že mala „normálny a pohodlný život“ v rodinnom kruhu. Prvýkrát sa k streľbe dostala vo Fínsku, keď mala deväť rokov a odvtedy bola týmto koníčkom unesená. „Pre Kurdov je normálne, že sa naučia používať zbrane v takom veku,“ uviedla Palaniová v rozhovore. 

 

Prvá nočná hliadka v bojovom nasadení otvorila študentke z Kodane lekciu, na ktorú podľa vlastných slov nikdy nezabudne. Palaniová na vlastné oči videla, ako nepriateľský ostreľovač trafil jej spolubojovníka zo Švédska priamo do hlavy len preto, že fajčil. „Vravela som mu, že na fronte by fajčiť nemal, ale nebral ma vážne. Ani ja som to nebrala vážne, keď som prišla, ale po prvom útoku som to už brala veľmi vážne,“ uviedla. 

Režim prezidenta Bašára Asada, proti ktorému vypuklo povstanie ešte v roku 2011, zabil podľa odhadov takmer 200-tisíc ľudí vrátane množstva civilistov. Za vojnové zločiny a zločiny proti ľudskosti čelí Damask medzinárodnému vyšetrovaniu. 

 

Joanna Palaniová v rozhovore prezradila aj to, aké to je zabíjať teroristov. „Bojovníci Islamského štátu sa zabíjajú ľahko, sú dobrí v obetovaní vlastných životov, ale Asadovi vojaci sú výborne trénovaní a sú to špecializované stroje na zabíjanie,“ popísala Dánka rozdiel medzi svojimi nepriateľmi z boja. 

 

Na územiach okupovaných militantmi z IS či ohrozených bombardovaním zo strany sýrskej armády pomáhala Palaniová aj s evakuáciou rodín. „Aj keď som bojovníčka, bolo pre mňa ťažké čítať o tom, ako desaťročné dievčatá umierajú na krvácanie spôsobené znásilnením,“ zdôvodnila svoju účasť na záchrane ľudí z ohrozených oblastí. 

 

Počas svojho pobytu v Iraku sa táto študentka politológie s kurdskými koreňmi zúčastnila aj na oslobodzovaní dedín so sexuálnymi otrokyňami. „Tie dievčatá nemali ani 16 a niektoré boli oveľa mladšie. Priniesli sme tam do nemocnice dievča, sýrsku kresťanku. Zomrela mi v náručí, mala len 11 a bola tehotná, čakala dvojičky. Tvár mala celú opuchnutú. Spomínam si, ako doktor kričal na mňa a na môjho pobočníka,“ uviedla. Palaniová v rozhovore dodala, že mala čo robiť, aby vysvetlila lekárovi, že nie sú ako kurdskí vojaci za znásilnenie a otehotnenie malého dievčaťa zodpovední, ale snažili sa iba pomôcť. 

Kariéra kurdskej bojovníčky proti teroristom a Asadovým jednotkám sa pre Palaniovú skončila rovnako náhle, ako sa začala. Vlani dostala od pešmergov povolenie vziať si dovolenku, aby navštívila rodinu. „Pešmergovia mi dali 15 dní voľna, ale keď som pricestovala do Dánska, polícia mi do troch dní poslala e-mail. Bolo v ňom, že môj pas už nie je platný a zadržia ho, ak sa pokúsim opustiť krajinu,“ uviedla s tým, že ak by sa pokúsila o návrat k spolubojovníkom v Sýrii, hrozilo by jej v Dánsku šesť rokov za mrežami. 

 

Palaniová je na dánsku vládu nahnevaná a tvrdí, že je z celej situácie sklamaná. Pas jej totiž zhabali na základe zákona namiereného proti Dánom, ktorí sa chcú pridať k IS. Palaniovej nepomôže ani to, že v Iraku a Sýrii bojovala proti teroristom z takzvaného Islamského štátu. „Nemôžem zabudnúť na veci, ktoré som videla v boji a na ľudí, ktorých som tam nechala. Všetky tie malé dievčatá, sexuálne otrokyne nemôžem ako ľudská bytosť a ešte k tomu aj kurdské dievča jednoducho ignorovať. Cítim sa, ako keby som zradila tých, za ktorých som bola ochotná položiť svoj život,“ uzavrela Palaniová.