„Množstvo indícií prichádzajúcich od samotných voličov nás vedie k záveru, že vo voľbách došlo k početným nezrovnalostiam. Necháme to preveriť nezávislým orgánom a potom sa rozhodneme, či výsledok volieb súdne napadneme. Výsledky prezidentských volieb sa teda ešte skutočne môžu zmeniť,“ vyhlásil v nedeľu vodca Slobodných podľa agentúry AFP a dodal, že doposiaľ bolo proti spôsobu sčítania voličských hlasov podaných päť trestných oznámení.
Hofer síce zvíťazil po prvom dni sčítania nad bývalým šéfom zelených a tiež niekdajším priaznivcom rakúskych komunistov Alexanderom Van der Bellenom o takmer štyri percentá, ale v jeho neprospech nakoniec rozhodli korešpondenčné hlasy. Van der Bellen porazil Hofera v pomere 50,3 % k 49,7 %, čo v konečnom dôsledku predstavovalo rozdiel vo výške 31 026 hlasov. Hoferovi priaznivci výsledky volieb od začiatku spochybňovali, ale samotní Slobodní doteraz mlčali.
Nedeľňajšie Strachove výroky však svedčia o tom, že FPÖ zrejme zbierala potrebné dôkazy, aby mohla proti údajným nezrovnalostiam pri sčítaní hlasov podať oficiálny protest. Strache síce hovoril o tom, že voľby ešte bude preverovať „nezávislý orgán“, ale je nepravdepodobné, že by po jeho otvorenej kritike Slobodní výsledky volieb uznali. Aj keď samotný Hofer bezprostredne po zverejnení výsledkov uznal svoju porážku a svojich voličov nabádal na to isté.
Rakúsky prezident má síce skôr len ceremoniálnu úlohu, ale aj napriek tomu môže napríklad vyhlásiť predčasné nové voľby, ktoré sa inak v krajine budú konať až v roku 2018, a Hofer vopred avizoval, že by to možno urobil. V ostatných mesiacoch totiž Slobodní jasne dominujú všetkým prieskumom verejnej mienky a naopak vládna koalícia zložená z ľudovcov a socialistov značne oslabuje. Slobodní sa držia na 30 % a v nedeľňajšom prieskume realizovanom spoločnosťou Gallup dokonca získali 34 %, zatiaľ čo socialisti len 24 % a ľudovci ešte o tri percentá menej.
Mainstreamové médiá aj poprední európski politici po vyhlásení výsledkov prezidentských volieb v Rakúsku nijako neskrývali svoju úľavu z toho, že predstaviteľ údajnej „krajnej pravice a populista“ Hofer neuspel. Vzhľadom na „krajne ľavicovú“ minulosť Alexandera Van der Bellena sa tento fakt v každom prípade javí trochu prekvapivý. Samotný Van der Bellen svoju politickú minulosť v televíznej debate s Hoferom bagatelizoval a zvádzal svoje sympatie ku komunizmu na obligátnu mladícku nerozvážnosť.
