Následne poukazuje napríklad na požiar budovy Ríšskeho snemu v roku 1933. „Nacistický generál Franz Haider v Norimbergu vypovedal, že Hermann Göring pripustil, že v roku 1933 zapálil budovu Ríšskeho snemu a vinu falošne hodil na komunistov,“ podotkla Spencerová. Všíma si aj priznanie ruského parlamentu či súčasného prezidenta Vladimira Putina, že za popravou 22-tisíc poľských dôstojníkov a civilistov v roku 1940 stál Josif Stalin, ktorý potom vinu za masaker v Katyni hodil na Nemcov.
„Turecko priznalo, že jeho vláda v roku 1955 vykonala pumový útok na turecký konzulát v Grécku, vinu zvalila na Grékov, a ospravedlnila tak protigrécke násilnosti,“ konštatuje ďalej Spencerová.
Analytička však poukazuje aj na novšie udalosti. Napríklad na výbuch bomby v roku 1993 v severnom Írsku. Ten zabil deväť ľudí. Ako podotýka, oficiálne dokumenty britskej vlády neskôr ukázali, že teroristický útok bol dielom britského agenta, ktorý mal za úlohu rozpútať sektárske násilie.
Pôvodný text si môžete prečítať TU
„Spojené štáty falošne obvinili Irak z účasti na 11. septembri a vytvorili z toho jednu z hlavných zámienok na rozpútanie irackej vojny. Dokonca aj potom, keď vyšetrovacia komisia 11. septembra žiadnu väzbu na Irak neobjavila, viceprezident Dick Cheney hovoril o ,zdrvujúcich‘ dôkazoch o väzbách al-Káidy so Saddámovým režimom, tvrdil, že má ,zrejme‘ informácie, ktoré komisia nemá, a že médiá si ,nerobia svoje domáce úlohy‘, keď o týchto väzbách neinformujú,“ upozorňuje Spencerová na útoky z 11. septembra 2001.
„Americkí vojaci pripustili, že keď zabili nevinných Afgancov alebo Iračanov, ,pohodili‘ k ich telám zbrane, aby to vyzeralo, že obete boli z radov ozbrojencov. Podobnú prax používa aj americká polícia, na čo médiá upozornili už v roku 1981 alebo znovu v roku 1999. Nie je to však prax charakteristická len pre americkú armádu alebo políciu,“ uvádza tiež novší príklad Spencerová.
