Ako sa staviate k otázke bratislavskej Kunsthalle? Mala by sa osamostatniť? Škodilo jej prepojenie s Národným osvetovým centrom, a naopak, prospeje jej plánované pripojenie k Slovenskej národnej galérii?
Nikto nikomu neškodil, a ak hej, určite nie vedome. A ak toto niekto tvrdil, tak sa mýlil, lebo o to nemal nikto záujem. Kunsthalle patrí ku každému kultúrnemu európskemu mestu. Myslím si, že práve Bratislava je, čo sa týka kultúry, nadpriemerne vedené mesto. Celá existencia Kunsthalle je len o otázke peňazí a za celý čas, čo som v parlamente, som nepočul ani jedno kritické slovo, že by táto inštitúcia nemala existovať, práve naopak. Na začiatku bol problém s priestormi. To sa nakoniec vyriešilo a v súčasnosti už ide len o samotný program a respektíve o to, ako sa bude jej činnosť vyvíjať v budúcnosti.
Narážam na kritiku Jozefa Viskupiča, ktorý tvrdí, že Kunsthalle NOC neprospelo a podobne to bude aj so SNG…
To, čo povie Jozef Viskupič, vôbec neberiem vážne. On kritizuje len preto, aby kritizoval, to je celý princíp. On sa skrátka snaží zviditeľniť určité ciele, aby som bol veľmi stručný. O tom sa ani nebavme. Bavme sa o existencii Kunsthalle a o tom, čo bude pre ňu najlepšie. Vychádzajme z toho dobrého, nie z toho zlého, vychádzajme z toho, že tu Kunsthalle každý chce. Teraz už ide len o to, aby sa mohli finančné prostriedky združiť tak, aby mohla existovať podľa svojich predstáv. V prvom rade vylúčme to zlé nechcenie.
Aké máte v tomto volebnom období ešte v rezorte kultúry plány? Napríklad aj s ministrom kultúry Marekom Maďaričom?
Plány? To akože máte pocit, či s ministrom chceme ísť na dovolenku?
Také plány som práve nemyslel…
(Smiech). Chcel som tomu dať len trochu menej vážny tón (smiech). Pozrite sa, napriek všetkým tým hlúpostiam, ktoré odznievajú v parlamente, a teraz budem hovoriť v mene kultúrneho výboru a ministertva kultúry, tie štyri roky, ktoré máme za nami, patria určite k tým najúspešnejším od vzniku samostatnej Slovenskej republiky. Poviem vám z akého dôvodu… Nielen preto, že vzniklo množstvo legislatívnych noriem, ktoré fungujú. Rozbehol sa na Slovensku film, televízia a rozbehli sa všetky inštitúcie, ktoré patria pod ministerstvo kultúry a patrili aj pred štyrmi rokmi. Treba poznamenať, že za toto obdobie žiadna inštitúcia nebola zrušená. Pamätám si obdobia, keď sa rušili inštitúcie, ktoré priamo spadali pod ministerstvo. A pamätám si časy, keď sa hovorilo o privatizácii druhého programu Slovenskej televízie z dôvodov finančného zabezpečenia. A tiež si pamätám časy, keď na Slovensku neexistoval film a keď bola kultúra v jednom ťažkom marazme, pretože sa rušili inštitúcie, divadlá a komorné súbory.
Chcel sa prijať nezmyselný zákon o slovenskej filharmónii. To všetko tu bolo. Za tie štyri roky prišiel jeden obrovský zvrat. Tieto inštitúcie dostali do vienka finančné prostriedky tak, aby mohli nielen existovať, ale aj prosperovať. Tí, čo pôsobia v SND, tak hovoria o najúspešnejších sezónach. Ľudia v televízii zase hovoria, že sa konečne nebavíme o peniazoch, ale o tvorbe. Vezmite si filmárov. Je to fantastické obdobie, pretože sa rozbehla slovenská kinematografia. To nie je o opozícii a koalícii. To je o existencii. Samozrejme, že veci treba vylepšovať a vieme, kde nás tlačí päta bez ohľadu na to, aké máme politické názory.
Viete to špecifikovať? Kde vás tlačí päta?
Samozrejme. Vieme, že treba urobiť novelizáciu mediálnych zákonov, konkrétne zákona o Slovenskej televízii a Slovenskom rozhlase. Vieme, v čom je výhodné spojenie týchto inštitúcií a v čom je nevýhodné. Tiež vieme povedať, že Slovenská televízia a Slovenský rozhlas podliehajú najnižším koncesionárskym poplatkom a keď vznikne tretí program, tak ich treba zvýšiť. Rozhlas aj televízia museli dokázať, že vedia narábať s finančnými prostriedkami a je tu aj chcenie zachovať verejnoprávne inštitúcie a ich rozšírenia o ďalší program.
Aké kultúrne akcie pripravujete v rámci predsedníctva?
Ja konkrétne? Hneď vás na jedno pozývam. Dvadsiateho prvého júna do Talianska.
A tam?
Tam budem spolu so Sisou Sklovskou a Otom Kleinom. Organizuje to Slovenské veľvyslanectvo vo Vatikáne.
Ide o akciu v rámci predsedníctva?
Je to v rámci výročia Cyrila a Metoda a aj v rámci otvorenia nášho predsedníctva. Bude to v bazilike v Ríme.
Schvaľujete presun Art Film Festu z Trenčianskych Teplíc do Košíc?
Vieme, že to úplne presun nie je, však istá časť zostáva v Trenčianskych Tepliciach, čo ja považujem za fantastické. Z mála vzniklo viac. Máme festival v Košiciach, ktorý má určite väčšie finančné podmienky na to, aby mohol existovať v niekoľkých kinách naraz, čo v Trenčianskych Tepliciach nešlo, pretože tam bolo len jedno renovované kino. Priestorovo tam boli problémy, no Teplice sú tak nádherné kúpeľné mestečko s takou úžasnou atmosférou, že som veľmi rád, že festival zostáva aj tam. Paradoxne ide o obohatenie kultúrneho dedičstva na Slovensku.
Zákon o rádiových kvótach bol po jeho zavedení podrobený spŕške kritiky. Bude nasledovať jeho novelizácia?
Nechajme si ten zákon prejsť jedným rokom alebo aspoň určitým obdobím, pozrime sa, ako sa s tým vyrovnajú rádiá. Nehovorme dopredu, že sa to nedá, lebo sa to dá. Mám pocit, že rádiá sa s tým vyrovnávajú veľmi dobre.
Myslelo sa pri kvótach aj na rádiá so špecifickejšou programovou štruktúrou ako napríklad Rádio Devín?
Ale áno. V tomto návrhu zákona bol jediný problém, ktorý sa vyriešil. Bol to problém definície pôvodnej slovenskej tvorby. To sa vyriešilo legislatívne a ja som k tomu dával novelu. Teraz opäť nehádžme flintu do žita a nehovorme, že to bude zlé a vyskúšajme to. Podobným tlakom či nesúhlasom podliehal aj zákon o vysielaní a retransmisii, tzv. licenčný zákon. Všetci hovorili, že to nebude dobré, no ten zákon bol novelizovaný niekoľkokrát aj v porovnaní s inými normami. Dnes už nikto tento zákon nespochybňuje.
