Pápež František sa politikom prihovára celkom často. Najnovšie sa rozhodol skritizovať Západ za to, že sa pokúša importovať vlastnú predstavu o demokracii do krajín ako Líbya či Irak bez toho, aby rešpektoval ich vlastnú politickú kultúru.
Podľa Reuters sa František tiež vyjadril, že Európa by sa mala sústrediť na lepšiu integráciu imigrantov. Ako príklad uviedol nového moslimského starostu Londýna, jeho zvolenie pápež označil za pozitívny príklad úspešnej integrácie.
„Vzhľadom na súčasný islamský terorizmus by sme sa mali zamyslieť nad tým, aký model demokracie Západ exportoval do krajín ako Irak či Sýria, kde bola silná kmeňová kultúra,“ vyhlásil pápež a dodal, že Západ bez toho, aby vzal do úvahy miestnu kultúru, nemôže postupovať. Na margo Líbye pápež citoval jedného občana krajiny, ktorý povedal: „Mávali sme tu jedného Kaddáfího, teraz ich máme 50.“ Bývalý líbyjský prezident Kaddáfí bol zosadený v roku 2011, onedlho sa v krajine začal rozmáhať Islamský štát.
Kultúrny kolonializmus a strach z islamu
Pápež Západu vytkol aj „kultúrny kolonializmus“. Pod týmto pojmom hlava cirkvi vníma snahu západných krajín vnútiť svoje hodnoty tým rozvíjajúcim sa, maskovanú ako snahu pomôcť.
Na otázku, čo si pápež myslí o strachu z islamu, ktorý sa šíri Európou, podľa Breitbartu odpovedal, že podľa neho sa väčšina ľudí islamu ako takého nebojí. Podľa Františka majú ľudia strach z „Daeša (Islamského štátu) a jeho dobyvačnej vojny, ktorá čiastočne čerpá aj z islamu“. Pápež tiež dodal, že „idea dobývania je duši islamu vlastná“. Vzápätí však doplnil, že „podobne sa dá interpretovať aj koniec evanjelia svätého Matúša, v ktorom Ježiš svojich učeníkov posiela do sveta s rovnakou myšlienkou na dobýjanie“.
Pápež sa o Blízky východ zaujíma
V januári tohto roku sa pápež stretol aj s iránskym prezidentom Hassanom Rouhanim, s ktorým diskutoval aj o geopolitickom vývine krajiny a problémoch ovplyvňujúcich Blízky východ. Podľa Vatikánu pápež s Rouhanim hovoril o „spoločných duchovných hodnotách a vzťahoch medzi Svätou stolicou a Iránskou islamskou republikou“. Podľa CNN sa však zaoberali aj vojnou s Islamským štátom a situáciou kresťanov v problematickom regióne. Pápež dôrazne trval na mierových riešeniach konfliktu a odmietal akékoľvek intervencie v Sýrii. „Pápež konflikty na Blízkom východe akútne vníma a svoju autoritu a medzinárodné postavenie bude pri každej príležitosti využívať na presadzovanie mieru,“ cituje Independent hovorcu Vatikánu Federica Lombardiho.
Pomáhať sa pápež František snažil aj utečencom z Blízkeho východu. Imigrantskú vlnu vníma ako „arabskú inváziu“, ktorá však v sebe skrýva príležitosti. „Európa videla vo svojej histórii mnohé invázie. Vždy však prekonala samú seba, prekročila svoj tieň a na konci sa našla obohatená prostredníctvom kultúrnej výmeny,“ konštatovala hlava katolíckej cirkvi.
Svätý otec v kázaní lásky k utečencom naozaj nezaháľal a na Zelený štvrtok niekoľkým z nich umyl nohy. Pápež umyl a pobozkal nohy moslimským, pravoslávnym, hinduistickým a katolíckym utečencom. Vyhlásil ich za deti toho istého Boha. V posolstve pokračoval na Veľkonočnú nedeľu a vyhlásil, že „zbraňami lásky Boh porazil sebectvo a smrť“.
V iných častiach svojho posolstva František vyjadril nádej, že najnovšie rokovania prinesú riešenie konfliktu v Sýrii a podarí sa tak ukončiť „smutnú stopu skazy, smrti, pohŕdania humanitárnym právom a rozpadu občianskej súdržnosti“. Vyzval tiež Európanov, aby „nezabúdali na mužov a ženy hľadajúcich lepšiu budúcnosť a čoraz početnejší zástup migrantov a utečencov vrátane mnohých detí unikajúcich pred vojnou, hladom, chudobou a sociálnou nespravodlivosťou“.
Utŕžil aj kritiku
V apríli sa potom hlava cirkvi vydala na návštevu utečeneckého tábora na ostrove Lesbos. Svoju misiu pápež František zakončil tým, že osobne vo svojom lietadle priviezol z Lesbosu do Talianska dvanásť moslimských utečencov, ktorých plánuje zatiaľ na náklady Vatikánu ubytovať v Taliansku. Pápež si z imigrantov vybral okrem Sýrčanov tiež Afgancov, aby upozornil na to, že Európa na príslušníkov tohto národa v imigračnej kríze zabúda.
Dvanásť nových obyvateľov Vatikánu sa však nepozdávalo talianskemu politikovi Matteovi Salvinimu. Podľa neho sa v skutočnosti hlavná katastrofa odohráva za oknami vatikánskeho paláca v Taliansku. „Tristotisíc trestných činov spáchaných imigrantmi (podľa údajov z roku 2014), 40 % znásilnení,“ vyhlásil politik. Neskôr František požiadal imigrantov o to, aby spoločnosti odpustili „uzavretosť a ľahostajnosť“ voči nim.
Najvyšší cirkevný hodnostár o pomoc pri riešení konfliktu v Sýrii požiadal aj ruského prezidenta. Podľa pápeža Františka je práve Putin „jediná osobnosť, s ktorou sa môže katolícka cirkev spojiť na obranu kresťanov na Východe“. „Je dôležité, aby sme spojili svoje úsilie (s Ruskom) pre záchranu kresťanstva vo všetkých regiónoch (sveta), kde sú kresťania utláčaní.“
Hlava katolíckej cirkvi sa nedávno, pri príležitosti Svetového dňa spoločenských komunikačných prostriedkov, vyjadrila aj ku spôsobu komunikácie politikov. „Je žiaduce, aby sa aj jazyk politiky a diplomacie inšpiroval milosrdenstvom, ktoré nikdy nič nepovažuje za neodpustiteľné. Vyzývam predovšetkým osoby zodpovedné za rôzne inštitúcie, politiku a formovanie verejnej mienky, aby stále bdeli nad tým, ako sa vyjadrujú o tých, čo rozmýšľajú alebo konajú odlišne, a tiež o tých, ktorí sa mohli zmýliť,“ vyhlásil pápež.
