„Zákonodarcovia washingtonských úradov zbožne hovoria o vedení ,humanitárnych‘ vojen, ale skutočné následky ich intervencií sa odohrávajú v špinavých utečeneckých táboroch ďaleko od amerických brehov,“ píše Ann Wrightová na úvod textu.
„Ak sa vám nepáči, že do vašej krajiny prichádzajú utečenci, prestaňte voliť politikov, ktorí zbožňujú, keď z nich môžu vybombardovať dušu,“ poznamenala Wrightová v svojej úvahe nad súčasnou migračnou krízou. Presne tento nápis totiž videla na jednom zo stanov v gréckom utečeneckom tábore Idomeni.
„Ako všetci dobre vieme, ani grécka, ani macedónska vláda nikoho nebombardovali, teraz sa však musia vyrovnať s obrovským množstvom utečencov, ktorí sú priamym dôsledkom rozhodnutia vlády, ktorá je naozaj zďaleka,“ konštatovala Wrightová.
Vláda USA aj napriek honosným vyhláseniam o tom, že prijme do septembra 2016 desaťtisíc utečencov zo Sýrie, ich zatiaľ za ostatné mesiace prijala 1 700, pričom susedná Kanada už zvládla presídliť viac ako 26-tisíc utečencov. V Turecku, Libanone a Jordánsku sú ich pritom milióny.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU
A medzitým na hraniciach Grécka a Macedónska stojí najväčší neoficiálny európsky utečenecký tábor Idomeni, v ktorom prežíva viac ako 13-tisíc utečencov v tragických podmienkach, odkázaných len na pomoc dobrovoľníkov a mimovládnych organizácií.
Idomeni sa skladá zo štyroch oddelených táborov, ktoré na svojej ceste bývalá dôstojníčka navštívila. Videla sa s mnohými ľuďmi pripravenými pomôcť blížnym v núdzi, či už išlo o misie Čechov a Poliakov, neziskových organizácií, alebo v prípade jedného z táborov aj gréckej armády, ktorá sa starala o jedlo pre jeho obyvateľov.
„Idomeni je rozľahlý tábor nachádzajúci sa 500 metrov od macedónskych hraníc a žije v ňom asi 10 000 ľudí. Jeden z členov Lekárov bez hraníc (MSF) uviedol, že sa nedá určiť presný počet utečencov v tábore, pretože prichádzajú a odchádzajú, kedy sa im zachce,“ napísala Wrightová a dodala, že tábor pôvodne plnil funkciu osviežujúcej zastávky pre utečencov na ceste do srdca Európy, ale od chvíle, keď Macedónsko uzavrelo hranice, v ňom ľudia zostávajú a nemôžu ísť ďalej. „Niektorí sú v tábore už deväť týždňov.“
Väčšina z obyvateľov tábora žije v malých stanoch, tým šťastnejším sa podarilo získať posteľ v stanových budovách UNHCR, ktoré však „pripomínajú preplnené väznice v USA“. Súkromie tam ľudia riešia pomocou improvizovaných zásten z diek. Ľudia tam dostávajú iba základné potraviny, ryžu, fazuľu, kuskus, všetko, čo sa dá ľahko uvariť pre veľký počet osôb.
„Milióny utečencov čakajú na svoj osud a budúcnosť v Grécku, Turecku, Libanone a Jordánsku, zatiaľ čo sa medzinárodná komunita dohaduje, ako sa vyrovnať so záplavou ľudí utekajúcich pred chaosom vo vlastných krajinách, ktorý je dôsledkom vojenských operácií. Milióny ďalších ľudí dúfajú, že ich príchod do Európy im poskytne možnosť na život bez vojny, kým sa nebudú môcť vrátiť domov.“
