„Turecko zatiaľ plní všetko, čo sľúbilo, a má dobré dôvody plniť to ďalej,“ myslí si tajomník vlády českého premiéra Bohuslava Sobotku (ČSSD) pre európske záležitosti. Ako však upozornil nemecký denník Bild, Turecko povedalo, že v otázke protiteroristického zákona si bude robiť, čo bude chcieť. A Brusel? Ten, ako to vyzerá napríklad podľa vyjadrenia Prouzu, asi nepočuje.
„Zatiaľ sa plán B nerieši,“ dodal Prouza. Podľa jeho slov dochádza len k preventívnemu tlaku na to, aby grécko-macedónska hranica zostala uzavretá a aby bolo jasné, že cesta z Grécka ďalej do Európy nie je priechodná.
Nemecký denník ďalej uvádza, že v prípade, že by dohoda s Ankarou padla, utečenci by boli zrejme zadržiavaní na gréckych ostrovoch a šesť miliárd eur sľúbených Turecku by zostalo Grécku.
O náhradnom pláne riešenia migračnej krízy sa nevyjadril ani český minister vnútra Milan Chovanec (ČSSD).
„Pred uzavretím dohody s Tureckom aj po ňom sme vždy aktívne presadzovali názor, že Európa nemôže staviť všetko na jednu kartu, ale že musíme trvať na dodržiavaní nastavených pravidiel aj na silnej ochrane vonkajších hraníc EÚ. Ultimátami o nedodržaní dohody zo strany Turecka sa nenecháme vydierať!“ uviedol Chovanec.
Koniec júna rozhodne
V prípade, že Erdogan skutočne nezmení protiteroristický zákon, bude mať Únia dve možnosti. Buď prezidentovi znovu ustúpi a zruší Turkom víza do Európskej únie, alebo bude trvať na svojom a celá dohoda stroskotá. Všetko sa ukáže najneskôr do konca júna. To je termín, dokedy má krajina splniť 72 podmienok, a potom jej vyhovieme bezvízovým stykom. Okrem protiteroristických zákonov sa však hojne hovorí aj o boji proti korupcii, ochrane dát či spolupráci s Europolom.
„Pre Erdogana by to bola ťažká rana. Zrušenie víz by pre neho totiž na domácom poli znamenalo symbolické potvrdenie jeho moci nad Európou,“ konštatuje denník MF Dnes.
„Keď nevyjde dohoda s Tureckom, stúpne tlak na uzatváranie hraníc. Je evidentné, že štáty od Rakúska, Maďarska a Slovinska na juh mienia viac brániť svoje hranice, a to až po hranicu grécko-macedónsku. To je to, k čomu by došlo,“ uzavrel podpredseda českej vlády Pavel Bělobrádek.
Vybíjanie klinu klinom?
Dohoda pritom podľa MF Dnes budila od začiatku pochybnosti, či nejde skôr o vybíjanie klinu klinom. Napríklad v otázke finančnej pomoci sa špekulovalo o tom, či sa jej časť napríklad nepoužije na inej hranici, než Európa zamýšľala. A čo bezvízový styk, neumožní radikálnym islamistom, aby sa ľahšie dostali do Európy?
Erdogan má dnes skrátka v rukách viac tromfov. „Európe podľa nich záleží viac na zastavení prílivu utečencov než Turecku napríklad na bezvízovom styku. Niet preto divu, že prekážka na ceste k splneniu dohody sa teraz objavila na tureckej a nie na európskej strane,“ komentuje redaktor MF Dnes Tomáš Lébr.
„Nemecké médiá v čase uzavretia dohody s Tureckom okrem iného napísali: ,Na ťahu je momentálne turecká strana.‘ Nezamýšľanou otázkou sa však teraz môže stať to, či ho Turecko ešte umožní urobiť aj Európe. A či sa nakoniec z dohody považovanej za kľúčovú na zvládnutie migračnej krízy nestane nášľapná mína,“ uzavrel Lébr svoju analýzu.
