Khanov konkurent Goldsmith založil svoju kampaň na kritike „proti pakistanskému moslimovi, pretože je (Khan) pakistanský moslim“, zatiaľ čo „pakistanský moslim“ Sadiq Khan sa „v kampani zameral na praktické problémy Londýnčanov“.
„Sťažuje sa na nedostupnosť vlastného bývania pre ľudí s priemernými príjmami a mladé rodiny a tiež na to, aké drahé je cestovné a ako rastú sociálne rozdiely, sľubuje lepšiu políciu, probiznis postoje a ekológiu,“ píše Sulovská.
Goldsmith podľa nej urobil tú chybu, že kritizoval Khanovo vyznanie, čo v „multináboženskom a multietnickom Londýne“ nemohlo padnúť na úrodnú pôdu. „Morálne posúdenie takejto kampane je na každom, ale z pragmatického hľadiska nešlo o chytrý postup.“
„Za islam sa nehanbí, ale zdá sa, že do islamskej pravovernosti má asi tak ďaleko ako Wir sind Kirche do katolíckej,“ píše o Khanovi Sulovská. „Khan je sociálny liberál a má na krku fatvu za podporu homosexuálnych zväzkov. V súvislosti s tým si užil aj niekoľko mesiacov s policajnou ochranou, pretože sa mu vyhrážali smrťou.“
Khanovi prekáža aj to, keď sú ženy nútené, aby nosili šatky, a má tiež problém so stále častejšou radikalizáciou moslimov, ktorá prebieha v mnohých islamských komunitách, ktoré sa čoraz viac uzatvárajú do seba.
„Jeho žena a dcéry hidžáb nenosia,“ napísala Sulovská a vyjadrila domnienku, že Khan je sekulárny moslim, ktorý má umiernenejšie postoje ako mnoho európskych ľavicových kontinentálnych politikov.
Celý text si môžete prečítať TU.
