Khan vyrastal s ďalšími siedmimi súrodencami v sociálnom byte dotovanom britskou vládou. Jeho otec bol vodičom autobusu, ale Khan vyštudoval právo a stal sa univerzitným profesorom. Zároveň sa stal predsedom ľudskoprávnej nátlakovej skupiny Liberty. Do parlamentu bol za labouristov zvolený v roku 2005. „Khan získal 57 % hlasov a získal si podporu 1,3 milióna ľudí. Toto číslo sa približne rovná moslimskej populácii Londýna. Sľúbil, že bude britským moslimom, ktorý bude bojovať proti extrémizmu. Keď sa ale pozerám na jeho minulosť, pochybujem o tom,“ uvádza Kern.
Kontakty s islamistami
Kern upozorňuje na to, že sa Khan v minulosti pohyboval v okruhu ľudí s výrazne antisemitskými a extrémistickými názormi. Pritom aj Khanov konkurent v boji o pozíciu starostu Londýna Zac Goldsmith spomínal temné tiene Khanovej minulosti v priebehu svojej kampane. „Medzi rokmi 2004 až 2013 sa Khan najmenej deväťkrát stretol s imámom Sulimanom Ganim, ktorý verejne hlása podriadenosť žien mužom, odsudzuje homosexuálov, a dokonca aj transplantáciu orgánov,“ cituje Kern vyjadrenie Goldsmitha z rozhovoru pre denník Sunday Times.
Ako uvádza Kern, Gani udržiava kontakty s islamistickou skupinou Hizb ut-Tahrir a podporuje teroristu z al-Káidy Shakera Aamera, ktorý bol uväznený v Guantáname. „Gani je zároveň napojený na londýnsky Tayyibun Institute, ktorý britská vláda obviňuje z propagácie násilného terorizmu,“ píše Kern a odhaľuje, že sa Khan a Gani prvýkrát stretli v auguste 2004 na podujatí s názvom „Zastavme politický teror“, ktoré organizovala skupina podporovaná radikálnym americkým moslimom Anwarom al-Awlakim. Tento muž bol v roku 2011 zabitý CIA v Jemene.
Na strane antisemitov
Khan celkovo na akcii „Zastavme politický teror“ vystúpil štyrikrát. A to aj potom, čo sa táto organizácia spojila so zoskupením CAGE, ktoré verejne označovalo neslávne známeho džihádistu Johna za skvelého mladého muža. Khan takisto dlhé roky bojoval proti vydaniu islamistu Babara Ahmada do Spojených štátov pre obvinenie z materiálnej podpory terorizmu. Ahmad neskôr priznal vinu a tvrdil, že jeho podpora Talibanu bola naivná. V roku 2002 sa zase Khan snažil zvrátiť rozhodnutie ministerstva vnútra nevpustiť do krajiny vodcu americkej extrémistickej islamskej skupiny Nation of Islam Louisa Farrakhana.
Ministerstvo vnútra poukazovalo na to, že Farrakhan šíri antisemitské názory. V minulosti totiž označoval Židov za pijavice a judaizmus za hanbu všetkých náboženstiev. „Khan však vtedy tvrdil, že Farrakhan nie je antisemita a šíri iba posolstvo sebaovládania, samostatnosti, zmierenia a zodpovednosti,“ uvádza Kern a dodáva, že v roku 2004 bol Khan právnym poradcom Moslimskej rady Británie, ktorá je napojená na Moslimské bratstvo. Khan vtedy na súde hájil pôvodom egyptského islamistu Jusufa al-Qarada, ktorému bol zakázaný vstup do Veľkej Británie. Ten okrem iného podporoval samovražedné útoky proti Izraelu.
Ide len o slová… Ale kresliť Mohameda, to ani náhodou
O dva roky neskôr sa Khan zúčastnil demonštrácie na Trafalgarskom námestí v Londýne, zvolanej na protest proti zverejneniu karikatúr proroka Mohameda v niektorých západných denníkoch. „Jedným z prítomných bol tiež islamista Tamimi, ktorý v rozhovore pre Sky News uviedol, že v prípade pokračovania v uverejňovaní karikatúr celý svet stihne skaza. Khan jeho výroky ospravedlňoval tým, že išlo len slová.“ V roku 2008 sa zase Khan vyjadroval v prospech prijatia Turecka do Európskej únie. „Aspoň by sa konečne ukázalo, že nejde o kresťanský klub, ktorý diskriminuje moslimov,“ vyhlásil vtedy.
Znepokojujúceho výroku sa dopustil Khan tiež pred šiestimi rokmi, keď pôsobil v úlohe ministra pre komunity. V rozhovore pre iránsku televíziu sa vysmieval umierneným moslimom a označil ich za „vtierky“, ktoré sa snažia za každú cenu vyhovieť bielym Britom. V ďalšej pasáži tohto rozhovoru navyše vyjadril podporu bojkotu izraelských výrobkov. „Nie je nič zlé na tom, keď ľudia protestujú, demonštrujú a píšu do novín v prospech bojkotovania určitého druhu tovaru. Všetkými zákonnými prostriedkami, ktoré demokracia ponúka,“ cituje Kern vtedajšie vyjadrenie Khana.
Pred štyrmi rokmi Khan vychvaľoval skupinu Federation of Student Islamic Societies (FOSIS), ktorá má väzby na Moslimské bratstvo a britská vláda túto organizáciu kritizuje za podporu islamizmu. „Približne v rovnakom čase zase Khan v texte publikovanom v denníku Guardian podporil ministerku barónku Wars, ktorá odstúpila z Cameronovej vlády. Ako hlavný dôvod uviedla nedostatočnú kritickosť premiéra voči Izraelu. Treba dodať, že tento text bol z internetovej verzie denníka už odstránený,“ konštatuje Kern.
Ľudia okolo Khana
V marci tohto roka musel Khan prepustiť jedného zo svojich poradcov Suheba Salara potom, čo denník Daily Mail zverejnil informácie o jeho výrokoch na sociálnych sieťach. „Popri homofóbnych a sexistických komentároch Salar nemiestne vtipkoval o znásilneniach a vraždách. Navyše tiež spochybnil vraždu britského vojaka Leeho Rigbyho, ktorý bol priamo na ulici v Londýne brutálne zavraždený dvomi islamistami. Salar uviedol, že bola celá záležitosť pravdepodobne vyrobená na objednávku,“ píše Kern.
Iného faux pas sa pred niekoľkými dňami dopustil ďalší Khanov blízky spojenec, labouristický politik Muhammed Butt, keď porovnával Izrael a Islamský štát. Kým labouristi Khanovu minulosť relativizujú, ostatní politici pred ňou varujú. „Predtým nemysliteľné sa stalo realitou. Moslim so vzťahmi s extrémistami sa stal starostom Londýna. Za pár desiatok rokov sa možno stane moslim tiež premiérom. Budúcnosť Veľkej Británie môže byť úplne reálne islamská,“ cituje Kern politika Paula Westona.
