„Zbabelci utiekli,“ pokrikovali Sadrovi prívrženci po tom, ako sa zmocnili budovy parlamentu. Odkazovali na členov irackého parlamentu, ktorí sa v budove zhromaždili len niekoľko hodín po tom, keď ju povstalci obsadili. Klerik al-Sadr pred obsadením vyhlasoval, že „stojí za obyčajnými ľuďmi a vyzýva na bojkot všetkých politikov, s výnimkou tých, ktorí sa usilujú o plne transparentné reformy“, píše CNN.
Už v nedeľu však Sadrova kancelária vydala vyhlásenie, v ktorom vyzvala demonštrantov na ústup, a to s ohľadom na imáma Musu al-Kadhima, ktorého výročie smrti si budú pripomínať tisíce šiítskych pútnikov tým, že budú hromadne navštevovať jeho hrobku. Vo vyhlásení sa tiež uvádza, že by k obnoveniu protestov malo dôjsť v piatok, keď sa majú demonštranti domáhať rezignácie prezidenta aj predsedu vlády. „Ak odmietnu zložiť funkciu, musia aspoň usporiadať predčasné voľby. Ak sa však nestane ani to, demonštranti vyhlásia v krajine verejný štrajk,“ píše sa vo vyhlásení.
Muqtada al-Sadr, ktorého otec bol tiež prominentný šiítsky klerik stojaci proti Saddámovi Husajnovi, sa označuje za jedného z najvplyvnejších ľudí v krajine; vedie masové ľudové hnutie, kontroluje jeden z najväčších politických blokov v parlamente a velí silnej armáde. Al-Sadr svoje hnutie založil hneď po americkej invázii do Iraku v roku 2003. V tom čase sa označoval za destabilizujúci element v krajine.
Al-Sadr sa medzi ostatnými zoskupeniami snažil pre svoje hnutie vytvoriť odlišnú identitu. „V roku 2003 teda začal svoje hnutie prezentovať ako iracké nacionalistické a najmä protiamerické, čím sa snažil preklenúť sektárske rozdiely, a tiež ako hnutie, ktoré sa sformovalo vo vnútri krajiny, na rozdiel od mnohých iných šiítskych politických strán, ktoré sa zrodili v exile,“ tvrdí profesor z Kalifornskej štátnej univerzity Ibrahim al-Marashi.
Al-Sadrov vplyv medzi irackými šiítmi neustále narastá. „So svojou politickou stranou, ku ktorej sa hlásia najmä chudobnejšie vrstvy obyvateľstva z prevažne šiítskych irackých miest, a svojimi paramilitárnymi vojenskými brigádami je al-Sadr jasne najvplyvnejší šiítsky líder v krajine,“ píše Al-Džazíra.
Jedným z prvých krokov, ktoré al-Sadr po svojom príchode do Bagdadu urobil, bolo sformovanie orgánu pozostávajúceho zo sekulárnych, šiítskych, sunnitských a kurdských intelektuálov a akademikov, ktorí majú za úlohu navrhnúť triezve reformy vyhovujúce všetkým stranám. „Jeho cieľom je osloviť všetky rozdrobené iracké komunity tým, že bude prezentovať alternatívnu víziu irackej budúcnosti,“ píše Al-Džazíra.
Rozdelenie krajiny je takmer nevyhnutné
Bývalý zamestnanec americkej CIA Larry Johnson v rozhovore pre ruskú RT uviedol, že Muqtada al-Sadr bude na irackom politickom poli kľúčovým hráčom. „Všetko závisí od kompetencie irackej vlády, ktorá je v aktuálnej podobe veľmi nekompetentná,“ povedal. Zároveň vylúčil možnosť, že by sa aktuálny vývoj v Iraku nejako pokúsila ovplyvniť americká armáda. Rozdelenie krajiny je podľa Johnsona takmer nevyhnutné. „Domnievam sa, že minimálne Bagdad a južná časť krajiny sa stanú de facto šiítskym štátom, ktorý bude mať blízky vzťah s Iránom,“ uviedol.
V horšej situácii sú podľa neho sunniti, ktorí žijú západne od Bagdadu. „Na jednej strane musia čeliť Islamskému štátu a ostatným skupinám, ako napríklad an-Nusrá. Na druhej strane sa nemajú na koho obrátiť, keďže medzi bagdadským šiítmi nemajú žiadnych prirodzených spojencov. Sám Muqtada al-Sadr spojenectvo so sunnitskými kmeňmi otvorene odmieta,“ objasnil Američan zložitú situáciu v krajine.
