Utečenecký tábor v Idomeni médiá často prezentujú či spájajú s protestmi imigrantov alebo vyhrotenou situáciou, ktorá v tejto lokalite panuje. Dvojica sýrskych utečencov Basil a Mahmoud sa jedného dňa rozhodli, že si voľný čas skrátia naozaj netradične a vytvoria si vlastný redaktorský tím. Spočiatku išlo zrejme o recesiu a srandu, no tá sa postupne pretransformovala na kritický a často aj satirický pohľad na život v Idomeni. Zrejme nejako tak bol položený prvý základný kameň online platformy Refugees TV.
Dobrovoľníčka v jednej z reportáží Refugees TV hovorí, že žiť v tábore v Idomeni sa dá len veľmi ťažko. Zdroj: Facebook/Refugees TV
Poleno a téglik
„Jedného dňa sme sa zobudili, ja, Mahmoud a môj kamoš Basil, v utečeneckom tábore v Idomeni a zistili sme, že tu nie sú žiadne kamery a ani reportéri. Odkedy sme prišli do Grécka, boli sme zvyknutí každý deň na kamery a reportérov. Oni ale odišli, tak sme sa rozhodli, že reportérmi s kamerami a mikrofónmi sa staneme my,“ píše sa o zrode online šou na jej oficiálnom facebookovom profile.
Na sociálnej sieti je ďalej popísaný aj spôsob, ako sa začínajúci reportéri vyrovnali s technickou stránkou veci. „Nemohli sme si dopriať reálne vybavenie, tak sme si ho postavili. Mikrofón pozostáva z téglika od čaju a je pokrytý ponožkou. Kamera je zase vyrobená z kartónu, dreveného polena a prázdnej plastovej fľaše, ktorá slúži ako objektív,“ píše sa v statuse na Facebooku.
Reportéri v Idomeni si vyrábajú “kameru”. Zdroj: Facebook/Refugees TV
Hviezdny tím reportérov
Potom ako Basil a Mahmoud obišli tento technický zádrhel, o svojej iniciatíve povedali viac ďalším obyvateľom tábora. Tí s nápadom súhlasili a pred „polenovou“ kamerou a téglikovým mikrofónom sa správali ako pred reálnym televíznym objektívom. Reportérska dvojka „sondovala“ po tábore a v duchu reálnych reportáží mapovala situáciu v Idomeni a robila interview s utečencami a zaujímala sa o ich „predidomenskú“ minulosť.
Množstvo z nich muselo pred vojnou na poslednú chvíľu opustiť svoje domovy a vydať sa na nejasnú cestu do Európy. „V súčasnosti sú na tom podobne zle, ako na tom boli v Sýrii. Nevedia, čo im prinesie zajtrajšok a je im chladno, akurát nemajú domy ako v Sýrii. Neprichádza ani žiadna pomoc od OSN, Európskej únie či ďalších krajín,“ informujú v statuse na profile „relácie“.
Jadro tímu spočiatku tvorili najmä reportér 24-ročný Mahmoud Abdul Rahim z Aleppa a 28-ročný Basil Alyatkan, fejkový kameraman, pôvodom z Damašku. Postupne sa k nim pridal aj ďalší dvadsiatnik, a to Mustafa Alhamoud, ktorý sa ujal postu reálneho kameramana a prekladateľa. Cieľom Refugees TV bolo, aby sa odkaz ich „šou“ dostal k čo najširšiemu publiku. K tomuto cieľu im dopomohol internet a sociálne siete. Adminom oficiálneho profilu na Facebooku sa stal 23-ročný Sameer Tatan.
Takto vyzeral tábor po veternej smršti. Zdroj: Facebook/Refugees TV
Más hlad? Daj si hada
Refugees TV je na jednej stránke paródiou reálnych reportérskych tímov, no na druhej sú satirickou sondou reálnej situácie v idomenskom tábore. Reportérsky tím poukázal na jednotlivé príklady, ktoré utečencov ohrozujú a sťažujú im pobyt v týchto prechodných domovoch. Jednou z reálnych hrozieb v tábore je výskyt hadov. V lokalite sa rozšírili hadie uštipnutia, a preto sa na plazy vo veľkom poľuje, čo dokazuje aj jedna z fotiek uverejnených na profile Refugees TV. Tínedžer v kapucni obklopený reportérskym tímom drží v ruke bezhlavého hada. „Jeden z utečencov našiel snack,“ píše sa v statuse nad fotkou. Práve slovo „snack“ je zameniteľné s anglickým slovom „snake“ – had a pomocou vtipu odkazuje na situáciu v Idomeni.
Reportáže na profilovom účte pribúdajú a mapujú situáciu v tábore, okrem hadej hrozby sa na ňom vyskytlo aj viacero „dokumentácie“ a rozhovorov s obyvateľmi v Idomeni, ktorí sa vyjadrovali napríklad na margo veternej smršte, ktorá sa lokalitou nedávno prehnala. Vo videách vidíme aj vyjadrenia dobrovoľníkov, ktorí Idomeni navštívili v snahe pomôcť imigrantom.
Víchrica v Idomeni značne zdemolovala časť tábora. Zdroj: Facebook/Refugees TV
