Prirovnávate Rusko k fénixovi, ktorý vždy, keď zomrie, zhorí, a tak vstane z popola. Zároveň tvrdíte, že keď sa v minulosti Rusko rozpadlo, tak vždy pre vnútorné rozpory a pnutia. Naozaj je to tak? Nerozpadlo sa Rusko po prvej svetovej vojne práve v dôsledku porážky Nemeckom?
Okamžite, keď vypukla revolúcia, tak ešte nebolo Rusko porazené. Malo neúspechy, ale tie boli na všetkých frontoch. Mali ich aj Francúzi, ale nerozpadli sa. Deštruktívna sila niektorých politických síl, intelektuálov, narástla v súvislosti s krízou. Toto je ale v literatúre, skôr beletristického rázu, opísané. Keď sa pozriete na Besy od Fiodora Michajloviča Dostojevského a na prvok nihilizmu v ňom obsiahnutý, čo, mimochodom, krásne opísal aj Tomáš Garrigue Masaryk, tak uvidíte, že ten radikálny revolucionár, ktorý tam vystupuje proti moci, je vlastne príliš samoľúby. Samozrejme, že vnútorné sily tam hrajú rolu. To, čo sa odohralo v revolúcii 1917, súvisí s problematikou definície modernizácie Ruska. Máte tam liberálno-demokratický model, boľševický model, ktoré zápasia o modernizáciu Ruska. Oba tieto vplyvy, liberalizmus aj marxizmus, prichádzajú zo Západu, avšak ten bes je domáci.
Hrozí Rusku znova rozpad?
Teraz nie. Za Jeľcina to hrozilo. Ale to je zase ten fénix, ktorý zhorí, ale potom sa pozbierajú vnútorné sily a to Rusko sa znova poskladá, čo je fascinujúce. To nikde inde v dejinách nemáme, to je zvláštnosť Ruska.
Takže za Jeľcina to hrozilo, ale dnes už nie?
Neverím tomu, pretože stmelenie okolo Putina je veľké. Ale, samozrejme, existujú globálne problémy, ktoré môžu Ruskom zatriasť. Ale pravdu povediac, aj Čína mala problémy tohto druhu. Hovorilo sa tomu, že dynastia stratila mandát nebies. No bola vystriedaná inou dynastiou. V Rusku je to však trochu iné, pretože okrem revolúcie v roku 1917 je tam značná kontinuita v politických elitách. Rozpadne sa napríklad Kyjevská Rus, ale Rurikovci zostávajú v jednotlivých kniežatstvách a postavia Moskovskú Rus. Keď sa rozpadol Sovietsky zväz, tak značná časť toho politického establišmentu vymenila kabáty a zostala pri moci ďalej.
V 3. alebo 4. storočí by o tom vedeli hovoriť Rimania, že sa rozpadli a vždy nakoniec vstali z popola.
Nikdy nie v tej veľkosti. Rusi sa vždy vracajú akoby mocnejší. Teraz nie, ale bárskto sa toho bojí.
Nakoniec sa ale Rímska ríša predsa len rozpadla. Nemôže sa to stať Rusku?
Samozrejme, vždy musíte počítať s takýmito katastrofami. Dejiny sú toho plné. Ja však vidím ich silu v tomto. Ono to znie ako fráza, ale ide o svojbytnosť ruského ľudu a jeho odlišnosť od iných národov. Nejde pritom o konfliktnosť. Francúzi sú iní ako Nemci a tí sa zas líšia od Talianov. Zvláštnosť Rusov je však v tom, že oni nepodliehajú tým vonkajším vplyvom tak, ako tomu podlieha vonkajšia elita. Je v tom kus pravoslávia, tradicionalizmus, je v tom kus vidieckeho života. Menia sa teda elity, ale Rusko akoby zostáva.
Čo je teraz najväčšia hrozba pre Rusko? Sú to nízke ceny ropy?
Ony sa už zdvihli, sú asi na 48 dolároch za barel.
Ale nie je to 100.
Ale to bolo neuveriteľné. Aj toto už je ziskové. Zase platí, že chyby politickej elity sú pre Rusko politickým rizikom. Keby som dnes mal hľadať chyby, tak je to stále snaha napodobniť Západ. To znamená postupovať cestou radikálneho liberalizmu v ekonomike. A nie som si istý, či to môže fungovať. Navyše sa majú kde poučiť. Napríklad vytvárať štátne holdingy je podľa mňa pre krajiny, ako je Rusko, veľmi efektívnou cestou, ale to chce uvažovať merkantilisticky, nielen liberálne. Rusi to spravili napríklad v letectve a výstavbe lodí, tam vytvorili v podstate štátne holdingy, nehovoriac o firmách Gazprom a Rosneft. Takúto kostru ekonomiky bolo treba vytvoriť po tom chaose, ktorý zaviedli tí rozdivočení liberáli pred privatizáciou Ruska. A to, že sa súčasné vedenie znova obracia k liberálom v snahe predstaviť sa Západu ako dôveryhodný partner, to pokladám za veľké riziko.
Naozaj sa obracia vedenie Ruska k liberalizmu?
Áno, je to tam cítiť. Oni sa stále nenaučili, že keď si chcú požičať peniaze, tak by si nemali ísť požičiavať do Londýna, ale do fondu. Je tam strategická vrstva podnikateľov, ktorá funguje inak, ako funguje Putin alebo Ivanov.
Takže hovoríte o ľuďoch v pozadí?
Nie sú v pozadí. Hovorím skôr o rozdelení sfér vplyvu, pretože silovici, teda ten silový sektor, ktorý je teraz súčasťou politickej elity, týmto veciam nerozumie a prepcháva to týmto. V tom vidím riziko.
Ako budú podľa vás vyzerať vzťahy Európy a Západu o 5 či 10 rokov?
Pokiaľ ide o EÚ, tak nevieme, či prežije. Ja, samozrejme, dúfam, že prežije. V roku 2020 by tu už mali byť nové politické elity a potom tá komunikácia bude oveľa jednoduchšia. Táto generácia predstaviteľov Západu žije v stereotype a z toho sa ťažko dá vyskočiť.
