“Chcem sa naučiť jazyk a stať sa súčasťou spoločnosti. Bohužiaľ, vôbec neviem, kde sa k úspešnej integrácii dostať. Snažím sa naučiť po nemecky prostredníctvom kurzov na YouTube, lebo nemôžem nájsť voľné miesto v klasických kurzoch. Viem, že v Nemecku platí rovnosť medzi mužom a ženou a rešpektuje sa tu homosexualita,” hovorí 21-ročný Adham Ali, ktorý prišiel do Nemecka pred šiestimi mesiacmi z malej obce nachádzajúcej sa v blízkosti Damasku.
Zďaleka nie všetci obyvatelia tábora však prejavujú toľko nadšenia pre integráciu ako Ali. Naopak, iní sú skôr frustrovaní. Ako napríklad o tri roky starší Palestínec Rafat Hajir. “Vstanem, najem sa a potom sa potulujem len tak po tábore alebo chodím do posilňovne,” odpovedá Hajir po nemecky na otázku, aké sú jeho každodenné aktivity. Hajir chodil na kurzy nemčiny, ktoré si platil sám. Ako jedinec bez štátnej príslušnosti nemá nárok na zaplatenie kurzov nemeckými úradmi. Teraz je však bez peňazí.
“Som zubár a mohol by som tu vykonávať stomatologickú prax, ale miestne úrady mi v tom bránia. Ako sa mám bez možnosti pracovať integrovať? Nemám žiadnych nemeckých priateľov a ani neviem, ako by som ich mohol stretnúť. To ich mám osloviť priamo na ulici?” sťažuje sa Hajir, ktorý podľa svojich slov tiež koketoval s myšlienkou, že by pracoval ilegálne. Nakoniec sa však rozhodol postupovať podľa platných nemeckých imigračných zákonov.
Ako uvádza reportér magazínu Zeit Jaafar, v rovnako bezvýchodiskovej situácii ako Hajir sa nachádza mnoho mladých utečencov z Blízkeho východu. Za najväčší problém on a ďalší kritici nemeckého azylového procesu považujú skutočnosť, že migranti nemôžu ani niekoľko mesiacov po príchode do Nemecka normálne pracovať. “Utečenci sedia v ohradených táboroch a nič nerobia. Vyrábame tým frustráciu v neúnosnom množstve. Títo mladí ľudia sú tvárou tvár vystavení bezvýchodiskovej situácii ideálnych obetí islamských radikálov,” usudzuje reportér.
Celú reportáž v angličtine nájdete TU.
Reportér nemeckého magazínu tiež varuje, že migranti často vôbec nemajú predstavu, aké sú ich práva a povinnosti. “Prečo v týchto prípadoch nemecké úrady nič nepodnikajú? Prečo sú títo mladí muži ponechaní napospas svojmu osudu? Neustále hovoríme o nutnosti ich integrácie do spoločnosti, ale pritom im k tomu nedáme príležitosť,” píše Jaafar, ktorý je presvedčený, že medzi utečencami existuje dostatok snahy sa integrovať. “Chyba je skôr na strane spolkovej vlády.”
“Stretol som sa v utečeneckom tábore s mnohými mladíkmi, ktorí sa chcú naučiť po nemecky. Bohužiaľ, k tomu však nemajú príležitosť, lebo pre nich nezostalo miesto. Aktuálne sú kurzy zaistené pre 300 000 utečencov, ale bolo by potrebné nájsť miesto v kurzoch pre 800 000 ľudí,” kritizuje Jaafar a dodáva, že ťažko môžu mladí Sýrčania začať rešpektovať nemecké hodnoty, keď sa nemôžu s Nemcami osobne stretávať. “Sú si týchto problémov vedomí samotní politici, ktorí si tak sťažujú na nechuť utečencov integrovať sa? Alebo radšej budú ďalej strkať hlavu do piesku?”
“Podobná rétorika zaznievajúca z úst politikov je nebezpečná, lebo vzbudzuje dojem, že protiprisťahovalecké zoskupenia typu PEGIDA konajú správne. Realita je však taká, že väčšina utečencov sa chce naučiť po nemecky, pracovať a integrovať sa. Iste, existujú výnimky, ale prílišné zovšeobecňovanie ničomu nepomáha. Koniec koncov porozprávajte sa priamo s utečencami,” uzatvára Jaafar.
