Proti boli všetci prítomní opoziční zákonodarcovia strán SaS, OĽaNO-NOVA a ĽSNS. Poslanecký klub Sme rodina hlasoval proti vláde s výnimkou dvoch členov – Rastislava Holúbeka a Martiny Šimkovičovej, ktorí sa zdržali. Diskusia k vládnemu programu v pléne národnej rady trvala päť rokovacích dní, vystúpilo v nej do osemdesiat poslancov.
Vláda chce podľa vicepremiéra pre investície Petra Pellegriniho prinášať kontinuitu a pokrok a prekonať staré deliace čiary z 90-tych rokov. Za kľúčové politiky nového kabinetu označil Pellegrini podporu pracovných miest, znižovanie regionálnych rozdielov, boj proti korupcii a kvalitnú verejnú správu. Vláda podľa Pellegriniho použije všetky právne i politické prostriedky, aby nedala extrémizmu šancu a zastavila tak ďalšiu antisystémovú eróziu parlamentnej demokracie.
Predstavitelia vládnych strán podľa Pellegriniho uprednostnili zodpovednosť, nový kabinet je vecou „jedinečnej štátotvornej dohody“ a vláda vznikla tak rýchlo aj preto, že štandardné strany si uvedomujú narastajúce bezpečnostné riziká a turbulentné ekonomické prostredie v Európe. Komplikované geopolitické prostredie podľa vicepremiéra bude ovplyvňovať aj Slovensko, ktoré čelí podobne ako Európa strategickým výzvam. Nová vláda chce podľa Pellegriniho presadzovať „dôveryhodnú, transparentnú a všeobecne akceptovateľnú politiku“.
Kabinet deklaruje spoločnú vôľu inštitucionalizovať a zintenzívniť boj proti korupcii. Chce prijať účinný protischránkový zákon vzťahujúci sa na všetky verejné zdroje. V zahraničnej a európskej politike vláda zdôrazňuje jednoznačnú kontinuitu v proeurópskej a proatlantickej orientácii SR. Súčasný stav slovenského školstva, a to tak regionálneho, ako aj vysokého považuje dokument za veľkú výzvu.
Zlepšenie tohto stavu si vyžaduje zásadné vnútorné aj vonkajšie systémové zmeny a vláda je odhodlaná ich pripraviť a začať neodkladne uskutočňovať. Návrh týchto zmien sformuluje vláda do konca roku 2016 v Národnom programe rozvoja výchovy a vzdelávania. Vláda zabezpečí výrazné zvýšenie verejnej investície do školstva, spojené so zásadnými vnútornými zmenami systému školstva.
Vláda chce do roku 2020 dosiahnuť vyrovnaný rozpočet. Do programu sa dostal aj projekt zameraný na dosiahnutie čo najväčšej hodnoty za vynaložené verejné zdroje. V prvom kroku sa má uskutočniť revízia zameraná na zdravotníctvo, dopravu a informatizáciu verejnej správy, ktoré predstavujú 40 percent výdavkov verejnej správy.
Znížiť by sa podľa Pellegriniho mala daň z príjmov právnických osôb na 21 percent zo súčasných 22 percent. Zrušiť sa má tiež daňová licencia, teda poplatok, ktorý museli spoločnosti platiť aj v prípade vykázania straty, a to počnúc rokom 2018.
Čakacie lehoty na zdravotné a ošetrovateľské výkony by sa mali skrátiť a definovať by sa mali maximálne lehoty v nemocniciach. V oblasti zdravotníctva si vláda dala pacienta na prvé miesto, zamerať sa chce aj na transparentnosť, efektívnosť a účelnosť, dôstojnosť povolania či rozvoj, obnovu a modernizáciu. Vláda chce prispieť k vytvoreniu ďalších 100-tisíc pracovných miest a k zníženiu nezamestnanosti pod 10 percent.
Kabinet sa zaväzuje udržať vysoké tempo výstavby diaľnic a rýchlostných ciest. Výstavba diaľnice D1 medzi Bratislavou a Košicami je aj naďalej najdôležitejšou prioritou vlády pri výstavbe diaľnic, cieľom je prepojenie medzi hlavným mestom a metropolou východného Slovenska do roku 2020. „Vláda bude pokračovať v rozvoji dopravnej infraštruktúry, osobitne rýchlostných ciest R2, R3, R4, R7. Bude pokračovať v budovaní diaľničného prepojenia s Poľskom. Okrem pokračovania vo výstavbe na diaľnici D3 naprieč regiónom Kysúc sa sústredí na prípravu výstavby východného prepojenia od Prešova na Poľsko prostredníctvom rýchlostnej cesty R4,” uvádza sa dokumente.
Opozícia vyčítala vládnemu dokumentu nekonkrétnosť vo viacerých oblastiach, výhrady smerovali aj k tomu, že programové vyhlásenie sa nedá považovať za dôveryhodný dokument, keďže za ním stoja nedôveryhodní predstavitelia vládnych strán, predovšetkým Smeru-SD, ktorí v minulosti nedokázali zakročiť proti rozkrádaniu krajiny.
