Severoatlantická aliancia si podľa veľvyslanca SR pri NATO Tomáša Valáška uvedomuje, že je často terčom dezinformačnej vojny. “Uvedomujeme, že sme v dezinformačnej vojne a že každé jedno rozhodnutie, ktoré urobíme, takmer každé jedno slovo, ktoré generálny tajomník, zástupca generálneho tajomníka či iní predstavitelia povedia, bude zneužité, prekrútené, otočené, vytrhnuté z kontextu a účelovo zasadené do iného kontextu,” povedal Valášek. Ako dodal, úmyselne používa výraz dezinformačná vojna a nie informačná, lebo zbraňou, s ktorou druhá strana pracuje, nie sú informácie, ale “čisté výmysly”.
Valášek pripomenul, že Aliancia, podobne ako Európska únia, vytvorila bunku na strategickú komunikáciu, hlavnou úlohou je naprávať chýry, výmysly a lži. “V tomto je Aliancia veľmi aktívna,” dodal veľvyslanec s tým, že NATO sa takisto snaží komunikovať proaktívnejšie. “Ak ideme niečo nové oznámiť, pripravíme to dopredu, bavíme sa o tom s médiami, dávame vedieť, čo je naším úmyslom,” vysvetlil Valášek. Na otázku, či je to podľa neho dosť, stály predstaviteľ SR pri NATO priznal, že síce Aliancia vie urobiť veľa, nikdy to však nebude dosť. “V konečnom dôsledku tými hlavnými aktérmi a komunikátormi musia byť jednotlivé vlády. Jedna vec je, čo vie robiť bunka pre strategickú komunikáciu NATO, ktorá robí vynikajúcu prácu, ale druhá vec je, aby vlády taktiež sami proaktívne komunikovali. V tomto zmysle nikdy nebudeme robiť dosť,” skonštatoval Valášek.
Na otázku, či je podľa neho nebezpečnejšia dezinformačná vojna, alebo priame vojenské hrozby, Valášek odpovedal, že tieto veci spolu súvisia. “Cieľom dezinformačnej vojny je hlavne vniesť nedôveru medzi vládu a verejnosť tým, že sa prekrúcajú kroky vlády ako nekompetentné alebo účelovo agresívne, účelovo vojenské, účelovo naladené proti Rusku, proti udržiavaniu mieru. Pointou vnesenia nedôvery medzi vládu a verejnosť je vlastne odoprieť vláde v prípade, že sa potrebuje zmobilizovať proti nejakej hrozbe, podporu verejnosti,” vysvetlil ďalej veľvyslanec. Cieľom je podľa neho dosiahnuť toľko zmätku, že keď vláda bude chcieť urobiť určité kroky, nebude mať dostatočnú podporu verejnosti a štát ostane paralyzovaný. “To je to, o čom šíriteľom informácií ide. To, čo hľadajú, je v konečnom dôsledku paralýza, neschopnosť brániť sa, mobilizovať sa. Aby už vlády nemali dôveru verejnosti, keď bude treba konať,” dodal Valášek.
