Na bratislavskej konferencii GLOBSEC zazneli dôrazné varovania pred Ruskom. Poľsko si želá rozmiestnenie vojenských kapacít nielen na svojom území, ale aj na území ďalších častí východu Aliancie; zazneli tiež tézy, že Rusko sa snaží rozložiť EÚ, pričom je mimoriadne aktívne aj v Česku a na Slovensku. Generál Pavel varoval, že sa jasne určí, ktorí spojenci v NATO nedodržiavajú predpísané 2 % HDP na zbrojenie. Tým myslel aj ČR. Do akej miery sa dá s jednotlivými kľúčovými závermi súhlasiť?
GLOBSEC nie je môj mentálny svet. Vždy som stál na strane mieru a vždy mi prekážali jednostranná propaganda či rusofóbia. Na takejto akcii sa zásadne nezúčastňujem, nezaujíma ma a nevidím dôvod ju komentovať.
Na konferencii GLOBSEC sa zúčastnila aj exministerka zahraničných vecí USA Madeleine Albrightová, ktorá uviedla, že Spojené štáty sa vo svete musia angažovať a mali by byť pripravené vyvíjať aktivity po celom svete, a to nielen vojenské. Výzvy na oslabenie transatlantického spojenectva, či dokonca na rozpustenie NATO sú podľa nej veľmi nebezpečné. A na funkciu prezidenta USA je vraj najlepšie pripravená Hillary Clintonová. Čo poviete na tieto jednotlivé body?
Albrightová je spoluzodpovedná za bombardovanie Juhoslávie v roku 1999, ktoré som z duše odmietal, kritizoval a dodnes to považujem za jeden z najtragickejších zločinov americkej zahraničnej politiky. Zneužila sa myšlienka ľudských práv, ktorá odvtedy na Slovensku nemá podporu verejnosti, aj keď ide o dôležitú hodnotu. Hádzať bomby na nevinných Srbov, aby ste pomohli odtrhnutiu Kosova v rozpore s medzinárodným právom, to je niečo, čo už navždy poznamená náš vzťah k NATO, USA a farizejskému využívaniu vznešených hodnôt zo strany veľmocí na ospravedlňovanie vojen. Absolútne nevidím dôvod komentovať akékoľvek vyjadrenie Albrightovej, ktorá na tom všetkom nesie svoj diel viny.
Vladimir Putin sa v rámci svojej TV šou snažil uchlácholiť ruských občanov. Tí sa sťažovali na zdražovanie potravín a liekov, klesajúce či nevyplatené mzdy, nekvalitu ciest, korupciu, drahotu komunálnych služieb, svoju nemožnosť splácať hypotéky a pod. V akej pozícii je teraz doma ruský prezident? Je silný a stabilný? Ako zvláda odolávať takému všeobecnému náreku? Bude znovu zvolený za prezidenta a dokončí v pokoji svoj mandát alebo sa Rusko „nezmátoží“ a zažije turbulencie, keď nie revolúciu?
Rusko, pochopiteľne, má problémy, ktoré súvisia so sankciami či cenami ropy, ale nejde o nič také dramatické, že by to oslabilo stabilitu ruskej spoločnosti. V Rusku je všeobecný pocit, že ťažká situácia je dôsledkom západnej politiky, a Putinova pozícia je preto veľmi silná. Navyše ruský boj proti terorizmu v Sýrii zvýšil reputáciu Ruska a postavenie prezidenta Putina. Turbulencie v Rusku sú len zbožným prianím militantných rusofóbov na Západe. To však neznamená, že by Rusko svoje sociálne a ekonomické problémy nemuselo riešiť. Putin si je toho vedomý.
Helmut Kohl varoval, že Európa nemôže pojať milióny chudobných imigrantov a že im treba pomáhať tam, odkiaľ prichádzajú. Do akej miery tým ovplyvnil diskurz v Nemecku? Ako sa vlastne vyvíja európsky postoj k veci potom, odkedy funguje-nefunguje dohoda s Tureckom a došlo viac-menej k odmietnutiu iniciatívy Európskej komisie na zriadenie spoločného azylu a prerozdeľovacích kvót?
Európsky parlament a Európska komisia naďalej tlačia na povinné kvóty a nedajú si povedať, že toto riešenie nikam nevedie, nefunguje, a dokonca je v rozpore aj so záujmami utečencov, ktorých nemôžete ako vrecia so zemiakmi prenášať dínom-dánom do krajín, kam nechcú ísť. Slovensko ďalej bojuje proti kvótam a stále hľadáme spojencov. To však neznamená, že nie sme solidárni – chceme pomáhať, či už pri humanitárnej pomoci utečencom v Turecku, alebo pri ochrane hraníc. Dohoda s Tureckom, dúfajme, pomôže zastaviť migračnú vlnu. Je škoda, že sa Európa nechala vmanévrovať do takej zlej východiskovej pozície, že v rokovaniach s Tureckom bol Erdogan na koni. Ale v tejto fáze potrebujeme, aby sa zastavili migračné vlny, to je priorita. A bolo by naozaj dobré pre celú Európu, keby v Nemecku prevládol realistický postoj k migračnej kríze a keby sme sa sústredili naozaj na príčiny krízy a nehľadali spôsob, ako v Európe ubytovať miliardy úbohých ľudí z celého sveta, pretože to len nahráva na smeč fašistom. Ľuďom po celom svete musíme pomáhať inak – musíme im pomáhať v boji proti imperiálnym vojnám, proti vykorisťovaniu globálnym kapitálom, proti chudobe a zadlženiu. To je cesta do budúcnosti, nie sťahovanie národov.
Konanie tureckého prezidenta Erdogana vyvolalo v Európe znepokojenie. Ten si nielenže dovolil žiadať Merkelovú o potvrdenie stíhania satirika, ktorý ho nazval „kozomrdom“, ale existujú aj otázniky nad jeho konaním voči Kurdom, podporou niektorých teroristov v Sýrii a, samozrejme, aj vo veci dodržiavania ľudských práv a slobody prejavu. Súhlasíte s tým, že pustením utečeneckých stavidiel sa chce Európe pomstiť za pád Osmanskej ríše, ako píše turkológ Tomáš Laně, a že v prípade neudelenia bezvízového styku Turkom do EÚ stavidlá opäť vytiahne? Ako hodnotíte tohto partnera?
Turecko sa rozhodlo oficiálne spochybniť jeden zo základných pilierov európskej spoločnosti – slobodu slova. A Nemci im to tolerujú. Namiesto toho, aby Európa nekompromisne a ostro reagovala, konfrontovala Turecko a bránila svoje hodnoty, dovolila Erdoganovi, aby útočil na našu podstatu… Hanbím sa za túto slabosť a z duše to odmietam. Pýtam sa, čo bude ďalej? Zakážu nám pomenovať vraždu? Zavrú nás za to, keď povieme, že Turci spáchali zločin, keď zostrelili ruskú stíhačku? Zavrú nás za to, že sa zastaneme Kurdov? Za to, že povieme, že Turci spáchali genocídu na Arménoch? Za to, že budeme kritizovať Erdogana za jeho pochybnú politiku voči Sýrii? Zatvoria nás tak, ako zatvárajú svojich novinárov? Tomu ideme ako Európania ustupovať? A čo bude ďalej? Zakážu nám recitovať Sama Chalupku, pretože sa o Turkoch nevyjadroval dostatočne úctivo? Dajú na index Jána Kalinčiaka, lebo o Turkoch nemôže padnúť krivé slovo? Čo má, preboha, toto znamenať?! Erdogan svojou žalobou voči Bohmermannovi ponížil celé Nemecko, celú Európu. Nedovoľme mu pošliapať to najcennejšie, čo máme, čo stáročia bránime pred fašistami najrôznejšieho vyznania – nedovoľme mu pošliapať našu slobodu.
Vo Veľkej Británii odštartovala kampaň k referendu o zotrvaní krajiny v EÚ. Mnoho politikov aj analytikov po celej Európe pred odchodom Británie varuje, vraj by to bola katastrofa pre obe strany a vo finále by došlo aj k oslabeniu vplyvu USA v Európe, čo by mohlo mať negatívny dosah na našu bezpečnosť. Oproti tomu napríklad bývalý český prezident Klaus povedal, že ak Briti z Únie odídu, nestane sa vôbec nič. Dá sa jednoznačne povedať, aké dôsledky by britský odchod mal alebo nemal?
Ekonomicky by to Britániu oslabilo, došlo by k prepadu asi o 5 – 10 %. Navyše Británia by si musela dohovoriť novú dohodu s Európskou úniou, kde by stratila možnosť spolurozhodovať, ale musela by rešpektovať pravidlá európskeho trhu. Čiže pre Britániu je odchod z EÚ iracionálny. Pre Európsku úniu by to zrejme znamenalo podporu sociálnejších a federalistickejších projektov, pretože Británia doteraz vždy blokovala sociálne iniciatívy aj upevňovanie Únie. Ale zároveň by došlo k ekonomickému prepadu. Sám osobne považujem, podobne ako líder britských labouristov, Úniu za neoliberálny projekt. Ale, paradoxne, je EÚ silno neoliberálna aj na základe Británie a jej politiky, ktorá vyhovuje možno finančnému impériu v Londýne, ale nie bežným ľuďom. Britský odchod by však mohol spustiť domino efekt a pre Slovensko je v životnom záujme, aby bola Európa stabilná. Nefandím teda odchodu Británie z EÚ, ale rozumiem kritickým hlasom voči tomu, aká je EÚ neoliberálna a málo demokratická.
Sýrske parlamentné voľby vyhrala Asadova strana Baas. Zo Západu znie tvrdá kritika v tom zmysle, že voľby nie sú legitímne, nemohli v nich pre boje hlasovať všetci voliči, a opozícia hrozí, že odíde od stola mierových rokovaní v Ženeve. Podľa časopisu Foreign Policy sú USA navyše pripravené na plán B v prípade, že prímerie padne; majú už presný zoznam zbraní, ktoré budú dodávať protiasadovskej opozícii. Šéf zahraničného odboru kancelárie českého prezidenta Hynek Kmoníček však varuje, že snaha odstrániť Asada bez nájdenia alternatívy by sa mohla skončiť líbyjským scenárom. Ako aktuálny vývoj v Sýrii chápete?
Či už sa to niekomu páči, alebo nie, Asad je legálnym lídrom Sýrie a jeho alternatívou je teroristický Islamský štát. Západ by sa nemal montovať do vnútorných sýrskych záležitostí, rovnako ako by to nemali robiť Turecko či Saudská Arábia, ktoré často oslabujú sily bojujúce s Daešom. Sýriu treba stabilizovať a boj proti Daešu musí byť najvyššou prioritou. V tomto smere by som ocenil misiu Ruska, ktoré pomohlo krajinu stabilizovať. Verím, že mierové rokovania niekam povedú, v tom musíme stáť na jednej lodi a spoločne, Západ aj Rusko, bojovať proti islamofašistom z Daeša. Tak, ako sa kedysi dokázal spojiť proti fašizmu Západ so Sovietskym zväzom, sa dnes musíme všetci spolu s Ruskom spojiť proti Islamskému štátu. Ak to Západ nepochopí, Sýria zostane utopená v krvi a my budeme ďalej čeliť migračným vlnám.
