„Nikto ani netušil, čo sa s človekom na obežnej dráhe okolo Zeme stane, ako na neho bude pôsobiť stav beztiaže. Bude schopný obsluhovať kozmickú loď? Zanechá to na ňom nejaké zdravotné stopy? On vedel, s akým rizikom do toho letu ide,“ vyhlásil riaditeľ Českej kozmickej kancelárie Jan Kolář, ktorý jeho čin považuje za hrdinský.
Príprava na samotný let bola, samozrejme, nesmierne náročná. Nielen Gagarin, ale aj ostatní adepti na prvý let museli absolvovať sériu testov, ktoré mali preukázať, či sú kandidáti vhodní na činnosť, ktorú pred nimi nikto iný neokúsil.
Pred vzletom sa muselo preveriť, ako ľudský organizmus a psychika reagujú na dlhodobú izoláciu, vysokú teplotu, stav beztiaže, preťaženie, tlak atď. Potenciálni kozmonauti museli byť schopní vyrovnať sa so strachom, prácou pod silným stresom a museli byť nadmieru vnímaví.
Podľa správy o osobnej charakteristike Gagarina, vypracovanej pred letom komisiou expertov, sa mladý kozmonaut dokázal „veľmi rýchlo orientovať v novom prostredí, prispôsobiť sa aj veľmi neočakávaným situáciám“. V správe sa tiež uvádza: „Môžeme spomenúť aj zmysel pre humor a vľúdnu povahu.“ Všetky tieto faktory prispeli nakoniec k tomu, že pre let vybrali práve Gagarina.
Správu o jeho slávnom lete svojim divákom sprostredkúvali televízne stanice po celom svete a z mladého kozmonauta sa čoskoro stala hviezda prvej veľkosti. Legendárny let sa však mohol skončiť úplne inak, ako sa nakoniec skončil. Počas Gagarinovho letu evidovali viac ako desať úplne neočakávaných situácií. Viac ako 50 rokov po slávnom lete o tom informoval blízky spolupracovník zakladateľa praktickej kozmonautiky Sergeja Koroľova Boris Chertok.
Pred letom a počas letu sa vyskytlo viac ako desať problémov
Podľa jeho slov sa počas letu vyskytlo 11 neočakávaných problémov v rôznych stupňoch závažnosti. Napríklad deň pred dopravením rakety na odpaľovaciu rampu sa pri vážení Gagarina v skafandri zistilo, že jeho celková hmotnosť prevyšuje stanovené maximum o 14 kilogramov. V ten istý deň sa teda technici pustili do „odľahčovania“ rakety, čo okrem iného znamenalo „odrezanie niekoľkých káblov“, ktorých absencia pri samotnom lete spôsobila iné ťažkosti.
Ďalší problém sa objavil hodinu pred štartom s uzatváracím poklopom pristávacieho modulu. Po teste telemetrie dát vyšlo najavo, že jeden z troch kruhových kontaktov neodpovedal a poklop teda nebol úplne uzavretý. Príčinou bolo nesprávne nastavenie kontaktu. Na pokyn Koroľova zostal poklop otvorený, kontakt sa znova zatavil a Gagarin odštartoval včas.
Problémy, samozrejme, nastali aj pri samotnom lete. Došlo napríklad k tomu, že raketu vypustili na nesprávnu obežnú dráhu. Pôvodne plánované parametre boli: maximálna výška – 230 kilometrov, minimálna – 180 kilometrov. Skutočné parametre však boli, ako sa neskôr ukázalo, 327 kilometrov a 181 kilometrov.
Ani pristátie sa neuskutočnilo podľa plánov: Gagarin dopadol na zem približne 600 kilometrov od miesta, ktoré bolo určené ako miesto pristátia. Hrozilo dokonca aj to, že pristane priamo do rieky Volgy, ale zhodenie tridsaťkilovej „núdzovej rezervy“ umožnilo kozmonautovi dostať sa na priaznivejšiu trajektóriu.
Stále žije. Ukrýva sa však v dome pre mentálne chorých
Najmä s ohľadom na to všetko, čo mladý kozmonaut dokázal prežiť, prekvapila o sedem rokov neskôr celý svet správa o Gagarinovej smrti a do dnešného dňa existuje niekoľko verzií, čo sa vlastne s Gagarinom stalo. Podľa jednej z nich by mal kozmonaut údajne stále žiť, ale „ukrýva sa v dome pre mentálne chorých“, uviedol ruský server RIA Novosti.
Zástupcovia Federálnej vesmírnej agentúry Ruska Roskosmos už pred časom vyhlásili, že utorkové výročie Gagarinovho letu plánujú osláviť vypustením 108-tisíc nafukovacích balónikov do neba. „Tisíc balónikov za každú minútu letu prvého človeka do kozmu – spolu teda vypustíme 108-tisíc balónikov s Gagarinovým portrétom na oslavu Dňa kozmonautiky,“ informovala agentúra na svojich stránkach.
autor: fib
