Základom mediácie je mimosúdne riešenie menších sporov tak, aby boli spokojné obe strany konfliktu, ktorý by inak skončil na súde. Výsledkom mediácie, ktorú sprostredkuje mediátor, má byť takzvaná win-win situácia, teda stav, keď každý z účastníkov sporu niečo získa. To je podstatný rozdiel v porovnaní so súdmi, pri ktorých vždy jedna strana prehrá.
Problém je však podľa Kozelovej v tom, že málokto vie o možnosti riešenia sporov mimosúdnou cestou pomocou mediátora. Na možnosť využiť služby zodpovednej osoby namiesto súdu pritom upozorňuje príručka, ktorú má poskytnúť súd. „Zamestnanec súdu poskytne občanovi na preštudovanie praktickú príručku o mediácii určenú účastníkom konania pred súdom. Na požiadanie občanovi poskytne žiadosť o postúpenie sporu na mediáciu, ktorá tvorí prílohu tejto príručky,“ cituje z nej Kozelová.
Krutá realita
Pravda je však taká, že o mediácii sa občan nielenže nedozvie, ale nedostane sa k nemu často ani informácia, že nejakí mediátori vlastne existujú. „Práve ľuďom, ktorí nemajú vysoké príjmy a vďaka vysokým súdnym poplatkom sú už dopredu odsúdení na neúspech pri riešení akéhokoľvek sporu, by mediátori mohli poskytnúť neoceniteľnú pomoc,“ píše Kozelová na svojom blogu na portáli denníka SME.
Ako príklad nefunkčnosti systému mediácie na Slovensku uvádza Kozelová prípad jedného mediátora, ktorému dala pre potreby blogu meno Štefan. Tento muž jej povedal, že za uplynulý rok mu súdy neposunuli ani jeden jediný prípad.
Celý text si môžete prečítať TU.
- Reklama -
