Vaša organizácia má názov Sýrska revolúcia. Pod tým si môžeme predstaviť všeličo, čím sa teda zaoberáte?
Iniciatívu sme založili v roku 2012, to ešte bolo v Sýrii pokojnejšie obdobie nenásilného povstania, ktorému sa hovorilo v médiách revolúcia. Nie sme však žiadna opozičná organizácia alebo skupina. Iniciatívu sme vytvorili s podporou združenia BeInternational.cz, zriadili sme web a máme facebookové stránky. V začiatkoch išlo o objektívne informovanie o občianskom konflikte v Sýrii, usporadúvali sme aj besedy. Odkedy sa konflikt zmenil na vojenský, je už informácií menej.
Aké je podľa vás povedomie o Sýrii všeobecne v Českej republike?
V roku 2011 bola Sýria pre Čechov skôr len exotická krajina, niektorí si pamätali na obchodnú alebo priemyselnú spoluprácu z predchádzajúcich rokov. Potom sa začalo hovoriť o Arabskej jari a povstaní proti režimu. Dnes, bohužiaľ, prevláda nešťastné spojenie Sýrie s Islamským štátom a utečeneckou krízou.
Aká je aktuálna situácia v Sýrii po zásahu Ruska a po dohode o prímerí?
Konflikt sa dostal do akéhosi statusu quo, každá zo strán má svoje územie, Asadov režim sa snaží získavať ďalšie strategické územia a s podporou Ruska sa pokúša nastaviť hranice. Humanitárna kríza však v niektorých oblastiach trvá, aj keď sa v rámci prímeria prisľúbilo, že sa tam dostane pomoc. Na druhej strane napríklad v Aleppe je pokojnejší život a prímerie aspoň trochu pomohlo. Z celkovej situácie má však človek pocit, že konflikt sa bude ťahať donekonečna, nejaké boje stále prebiehajú a vyzerá to na zachovanie beznádejného statusu quo, ktorý nič nerieši.
Ako hodnotíte ruské angažovanie sa v konflikte?
Rusi vstúpili do konfliktu, pretože Asadova pozícia už bola aj napriek podpore od Iránu a ďalších krajín slabá a chceli udržať pri moci svojho človeka. Je to tradícia z čias Sovietskeho zväzu a vzťahov jeho otca s komunistickým režimom. Ide o vplyv, a to nielen na úrovni prezidenta, ale aj armády a bezpečnostných zložiek. Ide aj o signál svetu, že Rusi hodlajú byť jedným zo zásadných hráčov v oblasti.
Hovorí sa tiež, že po piatich rokoch bojov už je konflikt skôr sprostredkovaný a že v ňom bojujúce strany vlastne zastupujú záujmy iných mocností…
Z veľkej časti je to pravda, žiadna zo strán by nevydržala bojovať päť rokov, keby ju niekto nepodporoval. Bohužiaľ, niektoré svetové veľmoci takto bojujú a nezdá sa, že by niektorá strana víťazila. Vytvára to dojem, že o to strany ani nemajú záujem a nechcú, aby sa konflikt skončil. Je potom otázka, aké majú vlastne záujmy.
V mediálnom obraze vystupuje ako kľúčový zdroj konfliktu tzv. Islamský štát. Aká je jeho úloha?
Islamský štát vnímam ako stranu, ktorú oficiálne všetci nenávidia, ale pravda je, že mnohí z jeho existencie profitujú. Najviac sýrsky režim, pretože už o ňom médiá nehovoria ako o najhoršom a nevšímajú si jeho praktiky, vraždenie a mučenie. Pre niektoré regionálne krajiny je Islamský štát príležitosťou, ako intervenovať v Sýrii bez toho, aby ich podporila bezpečnostná rada, a podobne to platí aj pre Rusko a Spojené štáty. Každému nejakým spôsobom vyhovuje, že Islamský štát existuje, bolo to zrejmé aj v roku 2013, keď sa nemalá časť povstalcov proti IS spojila. V okamihu, keď na mnohých miestach víťazili, iracká vláda opustila Mosul a odovzdala ho Islamskému štátu vrátane bánk a zbraní. Preto veľmi neverím všetkému, čo sa navonok hovorí, politika sa v tejto oblasti často robí „v zákulisí“ a občas sa každému hodí aj to, že má nepriateľa. Kým tam budú strany, ktoré profitujú z existencie IS, nebude porazený.
Sýrčania sa vlani stali akýmsi symbolom utečeneckej krízy v Európe. Ako to ako Sýrčan vnímate?
Je to určite smutné, zo Sýrie ľudia aj v minulosti odchádzali, ale bolo to napríklad za prácou. Ale aj do Sýrie sa utekalo, napríklad z Libanonu alebo Iraku, ako do bezpečnej krajiny. Stali sme sa symbolom krízy v súvislosti s vojnou, ale na vlne sa zviezlo veľa ľudí z krajín, kde žiadne konflikty nie sú.
Môžete zhodnotiť, čo sa počas utečeneckej krízy Európskej únii podarilo a v čom úspešná nebola?
Štáty EÚ, ale hlavne Vyšehradskej štvorky, sa začali správať sebecky. Keď má niekto záujem na dobre celku, musí občas ustúpiť. To mi v EÚ chýbalo, keď niektoré krajiny blokovali riešenie. Chápem síce, že jednoduché riešenie neexistuje, ale treba uvažovať racionálne. Pokiaľ ide o dohodu s Tureckom, nie som si istý, že bude fungovať, podľa mňa malo zafungovať nejaké európske riešenie, tým však nie je „outsourceovanie“ problému cudzej krajine. EÚ zatiaľ neurobila v utečeneckej kríze nič zlé, ale ani dobré.
Ako sa dívate na české „protiutečenecké“ postoje?
Neprekáža mi, keď má niekto negatívny názor na imigráciu, ale zlá je hystéria, strach a populizmus, ktorý sa tu okolo toho roztáča. Mnoho ľudí má teraz úplne zbytočne strach. Keď sa Česká republika vo veci migrácie nejako rozhodne, budeme to rešpektovať, ale mala by sa okolo toho viesť racionálna debata.
V súvislosti s utečencami sa často uvádza, že ohrozujú „európske hodnoty“. Ako to podľa vás s týmito hodnotami je?
Nemyslím si, že by ani taký veľký počet utečencov mohol ohroziť nejaké hodnoty. A zvlášť v Českej republike, kde sa hovorí o nejakých stovkách alebo tisícoch utečencov, ktorí by mali ohroziť hodnoty desiatich miliónov ľudí. Je to všeobecný argument, ktorý nemá reálny základ. Keď sa pozriem na počty Sýrčanov, ktorí sem prišli v priebehu ostatných desiatok rokov, je ich viac, než koľko utečencov má prísť teraz, a žiadne nebezpečenstvo z toho nevzniká.
Je podľa vás v Európe reálne súžitie islamu, reprezentovaného miliónmi imigrantov, a kresťanstva?
Keď sa bude k veci pristupovať správne, je súžitie určite možné, funguje to už dlho v niektorých moslimských krajinách aj v Európe, aj keď sa objavujú aj nejaké problémy. Keď prichádza veľké množstvo ľudí, musí existovať dobrý integračný program a potom žiadne konflikty nehrozia. Nesmie sa to však robiť ako pred päťdesiatimi rokmi vo Francúzsku a Belgicku, keď vznikli sociálne vylúčené getá.
Aká veľká je pravdepodobnosť, že sa po skončení konfliktu budú Sýrčania z Európy vracať domov, aby sa podieľali na obnove krajiny?
Jediné štatistické dáta, o ktorých viem, pochádzajú z výskumu v Nemecku, keď asi 70 % Sýrčanov uviedlo, že by sa vrátili, keby sa situácia v Sýrii zlepšila. To záleží jednak na tom, ako sa situácia upokojí a či sa budú mať kam vracať, ale tiež to bude záležať na tom, ako dlho to bude trvať. Keď tu budú žiť desať rokov, ich deti sa naučia jazyk a budú tu chodiť do školy, už to asi bude s návratom ťažšie.
Ako sa dnes s odstupom času pozeráte na udalosti Arabskej jari?
Hodnotiť to je stále ťažké. To, čo sa odohralo počas Arabskej jari, sa muselo stať, bolo to prirodzené vyústenie vývoja uplynulých 60 rokov. Aj v Európe bola francúzska revolúcia a krviprelievanie a bolo to súčasťou prirodzeného vývoja. Tieto veci sa musia odohrať, aby sa zmenili pomery, a možno z dlhodobého hľadiska bude Arabská jar tiež poučením.
autor: David Daniel
