Nedávno došlo k odhaleniu, že terorista Salah Abdeslam, zodpovedný za útoky v Paríži, sa zdržiaval v lete minulého roka na Slovensku. Môžeme toto považovať za výkričník pre naše bezpečnostné zložky? Mali by nejako zmeniť svoj postup boja proti terorizmu?
Určite áno. Je to silný výkričník. Ak je to pravda, že sa tu naozaj zdržiaval, tak si myslím, že by malo byť všetkým jasné, čo tým predseda vlády myslel, keď hovoril o vážnom bezpečnostnom riziku. Ale na druhej strane, ak je pravda to, že sme sa to dozvedeli ex post od zahraničných tajných služieb, ktoré získali túto informáciu podrobným rozpracovaním všetkých možných poznatkov týkajúcich sa profilu osoby, jej pohybu a konania v určitom časovom rozhraní, ktoré sa im podarilo sústrediť, tak musíme mať na zreteli jednu vážnu skutočnosť, a to, že teroristická hrozba môže byť až tak veľmi blízko. O to je to bližšie, ak by sme to nezachytili my.
Ale myslieť si, že bezpečnostné zložky sú na konci rovnice akýsi obranný štít Alexandra Macedónskeho, by bolo naivné. Nie je to tak a len v ojedinelých prípadoch sa dá tomu primárne zabrániť. Väčšinou nasledujú sekundárne úkony, a to sa týka vyhodnocovania toho najhoršieho a to je konkrétny útok. Vysvetlenie je jednoduché. Museli by sme žiť a pohybovať sa v priestore s úplne iným režimom a nie, ako je tento, nielen u nás, ale v celej Európe, ktorý je neprehľadný a vyžaduje si vážne korekcie. Ak sa to v blízkej budúcnosti nestane, kto bude tvrdiť, že sme v bezpečí, ten klame a je šialenec.
Minimálne subjektívne sa čoraz viac ľudí začína obávať teroristických útokov v našom regióne. Vyplýva to aj z ankety ParlamentnýchListov.sk. Ako to vidíte vy? Je hrozba terorizmu u nás stále reálnejšia?
Ak sa objaví takáto vážna informácia o pobyte osoby na Slovensku, okolo ktorej točia celosvetové média správy už niekoľko mesiacov, a robili by ste anketu po nej, myslím, že by boli výsledky ešte výraznejšie. V tomto je i moja odpoveď.
Zvýši sa táto hrozba v dôsledku prichádzajúceho predsedníctva Slovenska EÚ?
Vždy som tvrdil a tvrdím, že na miestach v bezpečnostných zložkách by mali pracovať ľudia na základe svojho talentu a nie, že roky predstierajú inteligenciu. Tieto trhliny sa vždy niekde prejavia. Účasť lídrov krajín na predsedníctve EÚ na Slovensku je významná udalosť, ktorá si vyžaduje veľmi zodpovednú prípravu. Je to súbor veľmi dôležitých bezpečnostných opatrení, ktoré sa skladajú v rámci formácie z veľmi dôležitých čiastkových úkonov. Podieľal som sa v minulosti na prípravách mnohých dôležitých akcií za účasti najvyšších predstaviteľov sveta, ktoré, chvalabohu, dopadli vždy dobre.
Je to o tíme. Manažéri na kľúčových miestach musia veci a hlavne podriadených v rámci príprav, ktoré trvajú aj niekoľko mesiacov, veľmi zodpovedne kontrolovať. Je to mravčia práca a koordinácia súčinnostných zložiek, ako je SIS, kontrarozviedne zložky a operatívne zložky všetkých zložiek Prezídia policajného zboru. Je to úzka spolupráca v prvom rade s predstaviteľmi Ministerstva zahraničných vecí a európskych záležitostí SR, s protokolmi jednotlivých rezortov a veľmi dôležité je získať jasný obraz dodávateľov a služieb podieľajúcich sa na tejto akcii. Obyčajne sa zvykne ísť v prvých hodinách a dňoch na plný výkon, no ak sa poľaví v kontrole zo strany nadriadených, tá úroveň ostražitosti zvykne mať klesajúcu tendenciu. Preto som vždy kládol dôraz pri takýchto akciách od ich samotného začiatku až po ich koniec na to, aby sa niečo nestalo. Možno som vyčerpával ľudí, pretože ľudia podávajú najväčší výkon vtedy, keď ich držíte v neistote, ale verte mi, pri takomto predmete činnosti to nejde inak. Nikdy nevedeli, či nenájdu v ich priestore zo strany kontroly niečo, čo by tam nemalo byť, pretože by to bolo veľmi zlé. A je jedno, či sme si to vyriešili interne a bez médií, ale následky by boli ťažké.
Ja som im za to vďačný, že sa počas môjho pôsobenia nič vážne nestalo. Boli to profíci, na ktorých som bol prísny, ale myslím, že spravodlivý. Je to tímová práca a nie práca jednotlivca, no každý jeden je za ten svoj kus práce zodpovedný. Je to projekcia úkonov a veľmi dôležitá, verte mi. Tu neplatí žiadna premenná ako v matematike.
Katastrofálnemu scenáru by mali zabrániť naše, už spomínané, bezpečnostné zložky. Ministrom vnútra v novej vláde zostáva Robert Kaliňák, ministrom obrany sa stal nominant SNS, generál Peter Gajdoš. Ako to vidíte s budúcnosťou bezpečnostných rezortov pod taktovkou týchto ľudí?
V živote to chodí proste tak, a to je takmer vo všetkých odvetviach práce, a tým je aj bezpečnostná politika. Máte svojich prívržencov, ale i oponentov. Bezpečnostné zložky prechádzali hlavne za posledných 26 rokov určitým vývojom, ktorý nebol pre ne vždy priaznivý. Počas týchto rokov riadili tieto zložky rôzni ľudia, ktorí im poškodili. Zoberme si tie nominácie politických strán a hlavne tých, ktorí oklamali svojich voličov. Čo za kvalitu môžu dodať do takýchto zodpovedných pozícií? Pripadá mi to niekedy ako vyťahovanie zajaca z klobúka.
V prípade silových rezortov sa to v tomto prípade po posledných parlamentných voľbách nestalo a to dáva predpoklad na to, že by sme nemali učiť dieťa chodiť. Obava a dôraz na to, aby opatrenia v bezpečnostnom priestore dopadli pozitívne, musia byť vždy. Pretože nepochybujú len blázni. Je to logické. Avšak je veľmi dôležité, s akými ľuďmi robíte. Minister je ako vodca légie, a čo je to za légia, keď sa pozrie vedľa seba a má pocit, že to nie je v poriadku. V bezpečnostnej politike by sa nemali robiť chyby. Chyba, ak sa stane, mala by byť prvou a poslednou, samozrejme, po odbornej analýze, aby sme neublížili človeku. Preto som kritický v mnohých veciach, ale viem aj oceniť. Je to cukor a bič, ktorý som vždy praktizoval, a vyplatilo sa mi to.
Ak by som bol mal také aféry, ako niektorí moji nasledovníci, sám by som odišiel. Aj ja som niektorým podriadeným povedal, rovnako ako to spravil Jack Welch, bývalý prezident General Electric, ktorý bol označený magazínom Fortune v minulosti ako najlepší manažér sveta, že nech si idú radšej oddýchnuť, pretože rodina ich potrebuje viac ako úrad. Stretol som sa s ním a venoval mi niekoľko publikácií, z ktorých som čerpal a obohatili ma. A mnohým by som to odporučil i dnes. Pretože držanie takýchto ľudí v pozíciách je obrovským luxusom. Na druhej strane polícia urobila kus práce v boji s organizovaným zločinom a to si zaslúži poďakovanie tým, ktorí na tom tvrdo pracovali.
Ľubomír Galko a Milan Laurenčík vyzvali pred niekoľkými dňami ministra obrany na výmenu niektorých ľudí na kľúčových pozíciách ministerstva obrany. Medzi inými aj šéfa vojenského spravodajstva. Galko sa pritom vyjadril, že s našimi tajnými sa v členských krajinách NATO a EÚ nebaví ani upratovačka. Sú výzvy opozičných poslancov odôvodnené?
Každý minister si vyberá ľudí, pokiaľ mu ich nevyberajú iní, čo by som považoval doslova za tragédiu, pretože v takom prípade, nech sa radšej vzdá. Ale to dokážu len silní jedinci. Mňa sa raz jeden politik z nemenovanej strany spýtal, že ak by boli v koalícii, či by som mu pomohol v bezpečnostných zložkách. Hoci s touto politickou stranou som nemal a ani nemám nič spoločné, povedal som mu, že je predčasné o takých veciach uvažovať, ale ak by to bolo aktuálne, jednou z mojich hlavných podmienok je, že si ľudí vyberiem sám, a to úplne do jedného. Uvažovať nad tým však nebolo treba, pretože jediný dodržal slovo, že do vlády nevstúpi (úsmev). Nedostali sa do parlamentu. Verte, nestojí to za to mať to v životopise. Prídete o zdravie a za to nestojí ani funkcia riaditeľa zemegule. Títo ľudia sú podpornými piliermi v rezorte a prispievajú svojou činnosťou aj k hodnoteniu ministra. Preto v tejto vážnej dobe, ktorá nie je jednoduchá tak v priestore, ako i v čase, musia pri ministrovi pracovať ľudia, ktorí nie sú zaťažení kauzami, majú čistý štít a ich profil nie je atakovaný zo strany politikov a médií. Je to veľmi dôležité. Človek sa pod takýmto tlakom nemôže sústrediť na prácu, ktorú vykonáva, pretože to, prirodzene, znižuje výkonnosť, a to by bolo komfortom, ktorý nepotrebujeme.
Neviem, aký je pohľad zahraničia na rôzne zložky v rámci ministerstva obrany, pretože týmito informáciami nedisponujem a ani som po nich nepátral. Ale ak majú politici takéto informácie, mal by sa tým určite niekto zaoberať, a ak sa skutočnosti nepotvrdia, tak viac sa k tomu nevracať. Každý funkcionár, a hlavne v kľúčových bezpečnostných zložkách by mal fungovať na akomsi pokojnom nastavení mysle, aby sa mohol naplno sústrediť na svoju zodpovednú prácu, a nie triasť sa, kedy mu zavolajú novinári a budú sa pýtať. Takto to nesmie fungovať. Preto som nemal nikdy hovorcu a neskrýval som sa pred novinármi a povedal som i nepríjemné veci, ktoré mi nevyvolávali úsmev na tvári, ak sa stali.
Ako vnímate súčasnú situáciu v SIS? Očakávate v nej nejaké zmeny alebo podobnú kritiku?
Súčasný šéf Ján Valko je manažér bez škandálov a činnosť SIS je o profesionálnom manažovaní všetkých organizačných zložiek, ktoré majú zodpovednú náplň práce v rámci celého telesa. Nebola v médiách žiadna vážna kritika, ktorá by naštrbila dôveru v SIS, a teraz by to ani nebolo dobré. Nemajú to v týchto zložitých časoch v Siske jednoduché. Vidíme, čo sa deje okolo nás a aké nebezpečenstvá nám hrozia. Preto otvorene hovorím, že zmeny ani neočakávam, a to z jednoduchého dôvodu. Tieto politické strany, ktoré sú v koalícii, nedisponujú takými odborníkmi, ktorých by mohli nominovať. Meniť veci, ktoré sú zabehnuté, a hlavne v tomto období, by ani nebolo správne. Predpokladám, že sa niektorý z členov koalície z dôvodu záchvatu akútnej dôležitosti nebude o to pokúšať za každú cenu. Nebolo by to podľa mňa prínosom, skôr naopak. Zdôrazňujem však, ak nie sú dôvody, o ktorých neviem, a to mení situáciu.
