V USA sa na pozvanie Baracka Obamu konal jadrový samit, na ktorom chcel americký prezident opäť presadiť odstránenie jadrových zbraní. Najviac pozornosti si však získalo stretnutie lídrov USA a Číny, ktorí oznámili spoločný postup v boji s klimatickými zmenami.
Následne však Si Ťin-pching s Barackom Obamom začali preberať súčasnú situáciu v Juhočínskom mori, pričom Obama tvrdí, že Čína porušila svoj sľub, že nebude ďalej militarizovať Spratlyove ostrovy.
„Ako Čína a viacero ďalších krajín, aj USA majú značné záujmy v ázijsko-pacifickom regióne,“ povedal Obama čínskemu prezidentovi. „Naše dve krajiny majú určité nezhody a rozpory,“ odpovedal mu Si, ktorý apeloval hlavne na to, aby sa v budúcnosti predchádzalo nedorozumeniam a vzájomne sa obe strany rešpektovali.
Oveľa lepšie sa lídrom oboch veľmocí diskutovalo o „jadrovej hrozbe, ktorú predstavuje Severná Kórea“, pričom Čína podporila nové sankcie zo strany OSN voči severokórejskej vláde.
Celé stretnutie sa však nieslo v duchu toho, že sa ho nezúčastnil ruský prezident Vladimir Putin, pričom Rusko je jednou z krajín s najväčším arzenálom jadrových zbraní na svete. Zároveň sa tiež objavili obavy, že by sa k niektorým jadrovým zbraniam mohli dostať aj teroristi z Islamského štátu, čo je myšlienka, ktorá uzrela svetlo sveta po teroristických útokoch v Bruseli. Belgicko je totiž jednou z krajín, kde má USA uschovaný jadrový arzenál.
Obama tak venoval časť stretnutia priamo boju s Islamským štátom. Okrem Si Ťin-pchinga bol francúzsky prezident Francois Hollande jediným lídrom, s ktorým sa Obama stretol medzi štyrmi očami. Pochválil ho okrem iného za „podporovanie európskej komunity“ v boji proti terorizmu. Odmietol sa však stretnúť s tureckým prezidentom Erdoganom, čo mnohí pochopili ako nesúhlas s tureckou politikou.
Hoci sa na rokovaniach neobjavil Vladimir Putin, Obama pripomenul, že Rusko spolupracuje s USA v jadrovej politike, a zdôraznil jeho úlohu pri prerokovávaní iránskej jadrovej dohody.
Na samite však došlo k jednej prelomovej dohode, ktorú podpísalo 102 štátov. Ide o sprísnenie bezpečnostných opatrení jadrových materiálov, pretože podľa mnohých bola predchádzajúca dohoda z roku 1987 nedostačujúca.
USA zároveň zverejnili, že za posledných 20 rokov sa im podarilo znížiť zásoby obohateného uránu na 585,6 tony z pôvodných 740,7 tony z roku 1996. Prvýkrát za posledných pätnásť rokov tak USA otvorene informovali o svojich jadrových zásobách.
Celý článok v angličtine nájdete TU.
Autor: Spa
