Tereza Spencerová na webe Literarky.cz prináša názor francúzskeho mysliteľa. Cituje názor amerického centra Freedom House, že západný model liberálnej demokracie sa aktívne šíril zhruba medzi rokmi 1990 a 2005, od toho obdobia sa skôr sťahuje. Naopak, šíri sa odpor k týmto hodnotám.
Alexandre del Valle upozornil, že v deväťdesiatych rokoch sa Západ snažil pod zámienkou demokracie čo najviac skomplikovať život Rusku. V novom tisícročí však Západ šokoval svojimi inváziami predovšetkým moslimský svet, navyše Rusko sa začalo vzmáhať. „Západom zorganizované zamatové a farebné revolúcie, rovnako ako zasahovanie v bývalej Juhoslávii, sa považovali za súčasť tajného plánu. Vo výsledku je tak dnes idea demokracie prijímaná oveľa horšie ako v 90. rokoch,” píše politológ.
Takže zatiaľ čo v deväťdesiatych rokoch sa Západ niesol na vlne obľuby a utláčané národy vzhliadali práve k nemu, o štvrť storočia neskôr podľa neho ostatné civilizácie spoznali, že „Západ nenaplnil sľubovaný ideál demokracie a miesto neho predstavuje civilizáciu neoimperialistickú, nafúkanú a nebezpečnú”.
Bombardovanie cudzích krajín (dokonca bezpilotnými lietadlami, čo sa považuje za vrcholnú zbabelosť), kruté embargá ožobračujúce už aj tak chudobné národy, to všetko podľa francúzskeho experta spôsobilo, že Západ začal byť vnímaný skôr ako hrozba. Dokonca aj medzinárodné právo, na ktoré sa odvoláva Západ, začalo byť vnímané skôr ako nástroj neokolonializmu.
V krajinách mimo západnej civilizácie to vyvolalo skôr zatvrdnutie a odmietnutie akýchkoľvek reforiem. Po roku 2011 navyše všetci diktátori majú pred očami Muamara Kaddáffího, ktorý ustúpil Západu, zriekol sa jadrových zbraní a skončil zlynčovaný kdesi v púšti.
Alexandre del Valle pripomína, že o nutnosti skoncovať s povýšeneckými intervenciami hovoril už toľko oslavovaný Samuel Huntington, dnes to isté hovorí Donald Trump. To všetko podľa experta svedčí o tom, že treba začať pochybovať o doterajšej politike Západu. Hodnoty liberálnej demokracie je podľa neho potrebné oddeliť od súčasnej politiky, ktorá ich diskredituje na obyčajné zámienky imperiálnych ambícií.
Navyše politológ varuje, že odpor proti západu môže byť dlhodobým trendom. Západ totiž dáva najavo, že stráca pozíciu intelektuálneho ukazovateľa bez ohľadu na to, že je stále lídrom pokroku v technológiách. „Globalizácia má čím ďalej menej západný charakter: prejavuje sa vzopätím konfuciánstva v Singapure, hinduizmu a kást v Indii, pravoslávnosti v Rusku alebo indiánskych hnutí v Latinskej Amerike. Západ ako ukazovateľ smeru stráca pozíciu,” píše del Valle. Odmietanie Západu podľa neho môže trvať dlho – kým bude vnímaný ako civilizácia s imperiálnymi tendenciami.
