„Stále kritizujete Čínu, trebárs za porušovanie ľudských práv, ale nevidíte jej rozvoj a fakt, že naša vláda dokáže z roka na rok systematicky zlepšovať životné podmienky občanov, čo v najľudnatejšej krajine sveta nie je jednoduché. Zdá sa mi to dosť nespravodlivé, ukazujete len jednu stranu mince. Podľa mňa je to západná propagandu,” hnevala sa Mo Li, šéfka českého oddelenia čínskeho rozhlasu pre zahraničie, keď jej novinári kládli v pekinskej redakcii otázky o Tibete, cenzúre médií či udalostiach na Námestí nebeského pokoja, nazývaných pekinský masaker. Parlamentné Listy sa pozreli do mnohých kútov Čínskej ľudovej republiky, ktorej prezident Si Ťin-pching práve navštívil Česko.
Na začiatku cesty
Hlavnou medzinárodnou víziou tohto doktora práv a tvrdého bojovníka proti korupcii je výstavba takzvaného ekonomického pásu pozdĺž Hodvábnej cesty a jeho námornej obdoby. Podľa sympatizantov ide o ekonomické, obchodné a hospodárske posilnenie vnútrozemia Eurázie, ktoré horizontálne pomôže všetkým príslušným krajinám. „Táto iniciatíva je harmonická a inkluzívna. Presadzuje toleranciu medzi civilizáciami, rešpektuje cesty a spôsoby rozvoja zvolené rôznymi krajinami a podporuje dialóg medzi rôznymi civilizáciami na princípoch hľadania spoločného východiska,” píše sa v oficiálnom materiáli čínskeho ministerstva obchodu. Kritici namietajú, že Čína po tejto osi začne vyvážať aj svoju komunistickú ideológiu.
Pozemná Hodvábna cesta sa začína v miliónovom meste Yiwu, kde sa nachádza najväčšia tržnica so spotrebným tovarom na svete. Obchodné komplexy sú plné stánkov, v ktorých dostanete takmer čokoľvek. Figúrky britských Teletubbies, ruské Matriošky, porcelánový americký strýko Sam či z drahého dreva vyrezaný predseda Mao Ce-tung. „Prisťahoval som sa pred jedenástimi rokmi. Je to tu bezpečnejšie než inde v Ázii. Človek sa nebojí ísť o polnoci domov. Ľudia sú tu milí, miestne autority nám dosť pomohli v podnikaní. Z českého tovaru, čo viem, sú veľmi obľúbené české granáty,” podotýka malajská obchodníčka Aileen Lim, ktorá vlastní v jednom z pavilónov obchod Fulgent Hall.
Práve tu sa začínajú aj končia koľaje, ktoré vedú až do španielskeho Madridu. Ako sa Číňania radi chvália, vraj najdlhšia železničná trať na svete. Toto tvrdenie je však dosť nadnesené, trať totiž vznikla pospájaním už existujúcich železničných ťahov Eurázie. Nákladný vlak po nej vraj jazdí zatiaľ len dvakrát do týždňa. Na mape spoločnosti YXE International Container Train, ktorá dopravu zabezpečuje, nemožno prehliadnuť chybu v tlači, akýsi samostatný štát Kašmír. V skutočnosti ide o územie, na ktorom svoje nároky presadzujú India, Pakistan a čiastočne aj Čína.
Čínske hospodárstvo je taký mačkopes, vedľa seba tu fungujú súkromný a štátny sektor. Podľa komunistov ide o socialistický systém s čínskym charakterom. Toto usporiadanie presadil čínsky vodca Teng Siao-pching, ktorý zomrel v roku 1997. „Nezáleží, akú má mačka farbu, hlavne, že chytá myši,” poznamenal. V krajine rastú ako huby po daždi zóny voľného obchodu. Niekedy na takých miestach, že si človek kladie otázku, či budú schopné vôbec plne fungovať. V obrovských výstaviskách sú niektoré sály zaplnené len do polovice.
V čínskych megafirmách
V centrále firmy Alibaba Group v meste Chang-čou to vyzerá ako na vesmírnej stanici, ale neďaleko rastie firemný areál v tradičnom čínskom štýle. Založil ju v roku 1999 učiteľ angličtiny Jack Ma, ktorého teraz považujú za najbohatšieho Číňana. V súčasnosti má firma hneď niekoľko dcérskych spoločností a výrobcovia luxusných značiek ju obviňujú, že vedome umožňuje predaj falzifikátov na svojich internetových stránkach po celom svete. O budovaní najväčšieho on-line trhoviska sveta podrobne hovorí kniha Alibaba.com, ktorú nedávno vydali aj v Česku.
„My najlepšie vieme, čo čínski zákazníci potrebujú. Pri importe sme optimistickí, Číňania bohatnú,” vyhlásila Judy Tong, vo firme Alibaba Group vysokopostavená manažérka. Keď dostala otázku o cenzúre internetu v krajine, odpovedala sucho: „Internet je otvorený. Existujú však krajiny, kde je cenzúra problém.” O platoch zamestnancov, ktorých mala firma pred dvoma rokmi cez dvadsaťdvatisíc, povedala: „O platoch medzi sebou nehovoríme. Platy sú tu však také, že sme dobre zabezpečení a nemusíme sa báť životných kríz.“
Napokon aj predvádzacie centrum medzinárodnej telekomunikačnej spoločnosti Huawei v Pekingu pripomína sídlo z futuristických filmov. Na zemi ležia balvany, ktoré odzrkadľujú okolie, neďaleko stojí kovový strom so svetielkom na konci každej vetvy. Predvádzajú sa tu napríklad “inteligentné hodinky”, aktuálny hit spoločnosti. Inak je celá budova z mramoru, na záchodoch sú umývadlá od talianskeho návrhára Versaceho. Firmu, ako spoločnosť vlastnenú zamestnancami, založil v roku 1987 Zen Čeng-fej. Dnes má vyše dvestotisíc zamestnancov, pobočku aj v Česku a podľa obratu bola v roku 2010 najväčšou čínskou a druhou najväčšou svetovou spoločnosťou vyrábajúcou telekomunikačné zariadenia.
„Veríme v lepšie prepojený svet,“ povedal na úvod predstaviteľ vedenia firmy Glenn James Schloss a dodal: „Nehovorím, že technológia zariadi všetko, ale určite pomôže v komunikácii trebárs v biznise.“ O cenzúre internetu tiež toho veľa nepovedal: „Na to sa musíte opýtať čínskej vlády.”
O Tibete a Ujgursku
Na Námestí nebeského pokoja v Pekingu došlo v roku 1989 na podnet vlády k tvrdému potlačeniu demonštrácií armádou, pri ktorom zomrelo podľa vyjadrenia Čínskeho červeného kríža od 2 000 do 3 000 ľudí. Námestie stráži nespočetne veľa policajtov a niekedy ho ohradzujú zátarasy. „Nepôjdeme na pivo?“ oslovili reportéra Parlamentných Listov ľahko odeté dievčatá, ktoré sa však obozretne obzerali, aby ich nezačul niekto z miestnych. Po odmietavom geste ale ochotne poradili, kde sa nachádza predajňa cudzojazyčných kníh. V nej však veľmi veľký výber nebol.
„V Česku sa neustále omieľa Tibet, ale porušovanie ľudských práv už sa oveľa viac deje v iných oblastiach, napríklad v Ujgurskej. Tiež sú umlčiavaní kritickí intelektuáli,“ povedala pri jednom zo stretnutí Parlamentným Listom aktivistka v oblasti ľudských prav, ktorá chcela zostať inkognito, študovala však v Česku. V spojení s internetom vyrástol celý rad čínskych disidentov. Napríklad v roku 2005 odsúdili na desať rokov blogera a novinára Shi Tao za „protištátnu činnosť“. Vláde jeho e-maily poskytla firma Yahoo!. Čína má na účely cenzúry a správneho prehliadania internetu vlastných maskotov – policajtov Jing-Jing a Dža-Čcha.
„Pozrite sa na USA a ľudské práva tam. Myslíte si, že tam majú Afroameričania a Mexičania rovnaké práva ako bieli Američania? Ja si to nemyslím! Všetky národy sú si v Číne rovné. Zavádzame veľa opatrení, aby sme podporovali malé národy. Trebárs Tibeťanov. Pre nich existuje iná politika než pre najpočetnejšie etnikum, teda národ Chanov,” podotkla odborníčka na spoluprácu s krajinami východnej a strednej Európy z čínskeho ministerstva zahraničných vecí Huo Yuzhen, ktorá pôsobila v Česku ako veľvyslankyňa. Jej súčasná nástupkyňa Ma Keqing v tejto súvislosti spomenula čínske príslovie: „To, či topánky sedia, vie len ten, kto ich má obuté.”
Ríša stredu je krajinou mnohých paradoxov. V jednom parku v Šanghaji funguje zoznamovacia kancelária pod šírym nebom. Dohadzovači majú na ceduľkách napísané mená ľudí, ktorí by chceli partnera. Dôležitými údajmi sú mesačný plat a vlastný byt. Vrchol materializmu. V Číne funguje nespočetné množstvo kláštorov, kde mnísi žijú po starom, takže z meditácie misky ryže. Vrchol tradicionalizmu. Ako zaznieva v spevohre Príbeh zo západných komnát dramatika Wang S'-fu z prelomu 13. a 14. storočia: „Keď zbadáš v ďalekých krajoch divokrásne kvety, s tým, čo sme prežili spolu, ich neporovnávaj.”
