Kvalifikácii Solymosa na post ministra životného prostredia podľa neho nezodpovedá ani jeho vzdelanie, ani doterajšia prax, ani angažovanosť. “To, že sa ministrom životného prostredia opäť stal človek, ktorý o ňom veľa nevie, vnímam ako opätovný prejav ignorantstva, bagatelizovania a marginalizácie tejto kľúčovej problematiky. Navyše, nesmieme zabúdať, že premiérom sa opäť stáva Robert Fico, ktorý už raz tento rezort zrušil a pozícia strany pána ministra v novej vláde bude veľmi slabá,” zdôraznil Huba.
Exposlanec Huba si myslí, že ak nový minister realizuje vo sfére životného prostredia to, čo strany novej koalície sľúbili vo svojich programoch a v odpovediach na predvolebný Envirodotazník, ktorý im poslali ochranárske organizácie, bude to dobrý základ pre zlepšenie stavu životného prostredia na Slovensku. V reakcii koaličných strán na Envirodotazník nastala zhoda minimálne v siedmich oblastiach ochrany životného prostredia, prírody a krajiny. Patrí sem adaptácia Slovenska na klimatické zmeny, ochrana vody, intenzívnejšie a udržateľnejšie využívanie obnoviteľných zdrojov energie, znižovanie emisií prachových častíc, zálohovanie jednorazových nápojových obalov, zelené verejné obstarávanie, ako aj dôraz na environmentálnu výchovu a vzdelávanie.
Ochranári a environmentalisti adresovali minulý týždeň koaličným stranám požiadavky a návrhy opatrení, ktoré by sa mali realizovať v záujme zlepšenia stavu a vývoja v environmentálnej oblasti. MŽP by v prvom rade malo začať robiť proaktívnu environmentálnu politiku a efektívne a transparentne využívať eurofondy a ďalšie zdroje, ktoré do rezortu plynú.
Ochranári požadujú prehodnotiť a zastaviť aktivity a projekty poškodzujúce prírodu, krajinu a životné prostredie. V tejto súvislosti navrhujú výrazne obmedziť udeľovanie výnimiek a zabezpečiť skutočnú nezávislosť a transparentnosť posudzovania vplyvov stavieb na životné prostredie. Treba tiež prehodnotiť aktivity a projekty poškodzujúce či ohrozujúce krajinu a životné prostredie vrátane nadmernej či nevhodne lokalizovanej ťažby nerastných surovín či kontroverzných vodných diel tak, aby nebol jednostranne nadraďovaný aspekt hospodárskeho využívania nad ochranou. Starostlivosť o chránené územia v 3. až 5. stupni ochrany je nutné organizačne začleniť pod MŽP a zabezpečiť ich prevod do vlastníctva štátu. Na novú priemyselnú a inú výstavbu by sa mali využívať už devastované územia a nie produkčne alebo ekologicky významné plochy.
MŽP je podľa environmentalistov potrebné reštrukturalizovať tak, aby mu ubudla časť hospodárskych kompetencií a investičných aktivít a posilnili sa kompetencie napríklad v oblasti územného plánovania a komplexnej starostlivosti o krajinu. Za nutné považujú ochranári doviesť do dôsledkov vyšetrovanie všetkých káuz, na ktorých sa rezort a jeho predstavitelia v minulosti podieľali. Chceli by tiež zlepšiť vzťahy a spoluprácu MŽP s mimovládnymi organizáciami a ďalšími odborníkmi.
