Aký je súčasný stav utečeneckej krízy v Taliansku? Zmenil sa nejako po tom, ako začala EÚ krízu “intenzívne riešiť”?
Ja som teda nejaké riešenie utečeneckej krízy Európskou úniou alebo vládou v Taliansku nezaznamenala. V Taliansku žije šesť miliónov obyvateľov v absolútnej biede. Táto talianska (pripomínam, ľudom nevolená) vláda minula v roku 2015 na imigračný biznis 3,3 miliardy eur a pritom v tomto roku bolo iba 5 % z celkového počtu imigrantov tých, ktorí mali nárok na status utečenca alebo žiadateľa o azyl. V januári tohto roka z celkového počtu imigrantov mali nárok na azyl iba 3 %. Počet imigrantov v januári 2016 bol vyšší ako ich počet v rovnakom období minulého roka, takže nejaké riešenie utečeneckej krízy tu naozaj nie je vidieť. Len v tomto mesiaci sem prišlo na tisíce imigrantov, čo len náhodne dokumentujú správy zo Sicílie alebo zo Sardínie.
Zmenil sa nejako postoj talianskej verejnosti k utečencom v súvislosti s útokmi v Bruseli? Existujú napríklad väčšie obavy o bezpečnosť? Alebo už ľudia otupeli? A ako porovnať ich reakciu na útoky v Bruseli s reakciou na útoky v Paríži?
Talianski občania majú obavy o svoju bezpečnosť už dlhšie. Dalo by sa povedať, že sa o tom začalo medzi ľuďmi viac diskutovať už po prvom atentáte v Paríži, na Charlie Hebdo. V tom čase totiž prišli správy od marockej tajnej služby, že tamojší atentátnici mali vytipované aj ďalšie tri ciele v Taliansku – jedno metro a dve baziliky. Po ďalšom atentáte v Paríži sa obavy, samozrejme, zväčšili. Už preto, že pri tomto útoku zomrela tiež jedna talianska študentka Sorbonny z Benátok.
Čo sa týka útokov v Bruseli, tam je jasné, že bezpečnostné zložky veľmi podcenili reálnu hrozbu zo strán islamských teroristických buniek. Píše sa o tom aj v novinách pomerne otvorene. Ľudia majú naozaj obavy o svoj život. Sama som si uvedomila, že som automaticky v strehu, a hneď ako sa v mojej blízkosti pohybujú imigranti, radšej sa vzdialim.
Rozdiel v reakcii verejnosti po tomto poslednom útoku je v tom, že mnoho ľudí, vrátane veľkej časti tých otupených, si dnes uvedomuje, že dialóg alebo happeningy, ako maľovanie farebnými kriedami na dôkaz solidarity, v islamských teroristoch svedomie neprebudí.
Ako sa v súvislosti s utečeneckou krízou mení postoj Talianov k EÚ a jej inštitúciám?
Postoj Talianov k EÚ a jej inštitúciám by mohol byť definovaný ako veľká láska z minulosti, ktorá je ale dnes takmer úplne vyčerpaná. Nie však len v súvislosti s utečeneckou krízou, ale aj v súvislosti s ekonomickou krízou. Zdá sa, že veľká časť občanov by chcela, aby Taliansko mohlo odísť z EÚ a vrátiť sa k vlastnému platidlu. Štát, ktorý totiž stratil menovú suverenitu, už nemá skoro žiadne právomoci a Taliansko navyše vďaka euru stratilo aj konkurencieschopnosť v oblasti obchodu a priemyslu. Neustále sa zvyšujúca nezamestnanosť a dane občanov už značne vysilili a k tomu sa teraz pridá ešte problém s nelegálnymi imigrantmi. Situácia sa stala neovládateľnou. Ako pomoc EÚ minulý rok poslala lode do Stredozemného mora, lenže tie namiesto, aby strážili európske územie, podieľajú sa na transporte imigrantov z Afriky do Talianska a naberajú ich mnohokrát už niekoľko málo míľ od líbyjských brehov. Potom tu máme úplne dementnú akciu prijímania imigrantov v Nemecku a ďalej rokovania s Tureckom. Madam Merkel a jej priatelia sú v Taliansku videní ako nepriatelia číslo jeden, ktorí podporujú tento “biblický exodus”, čiže riadenú inváziu do Európy.
Taliansko má v Európskej komisii zastúpenie na jednom z najvyšších postov – komisárku pre zahraničné styky. Ako sa Taliani pozerajú na jej pôsobenie v čele diplomacie EÚ?
Federica Mogherini navrhuje, aby sa islamský terorizmus riešil prostredníctvom dialógu a spolupráce. Ďalej pani Mogherini popiera existenciu náboženskej vojny a tvrdí, že iba spolužitie môže tieto problémy vyriešiť. Len z tohto je už úplne jasné, že rozumne mysliaci človek nemôže v žiadnom prípade považovať túto dámu za kompetentnú osobu.
S ďalšou perličkou sa pani Mogherini nechala počuť 24. 3., teda tento štvrtok, už po útokoch na Brusel. Citujem doslova: “Nepripadá do úvahy hovoriť my a oni, moslimovia sú občania EÚ.”
Komisárka Mogherini asi nikdy nepripustí, že útoky sú plody neúspešnej, ba dokonca nemožnej integrácie a politického ľudomilného prijímania imigrantov bez riadnych pravidiel a kontroly. Teroristi v Bruseli a v Paríži sú skutočne európski občania, ale len v tom, že majú európske pasy. Oni sú predovšetkým moslimovia pripravení zomrieť v mene Alaha a ich úlohou je zničiť Európu a západnú kultúru.
Aký ohlas medzi Talianmi vzbudila jej scéna po útokoch na Brusel, keď sa v priamom prenose na tlačovej konferencii rozplakala a zástupca Jordánska ju musel utešovať?
Pre väčšinu občanov je Federica Mogherini symbolom slabosti a zúfalstva európskych inštitúcií. Kandidátka na starostku Ríma Giorgia Meloni vyhlásila, že sa za Mogherini hanbí a dúfa, že po tomto hlúpom výstupe bude chcieť komisárka sama odstúpiť.
Taliani si navyše veľmi dobre pamätajú na inú uplakanú scénu. Naposledy plakala pani ministerka Fornerová potom, ako predstavila dôchodkovú reformu, podľa ktorej sa prakticky ide na odpočinok až skoro v sedemdesiatich rokoch. Nezamestnanosť mladých sa tým pádom zdvihla na 43 % a mnoho ľudí zostalo bez práce a bez dôchodku. Takže na nejaké tie slzy si v Taliansku naozaj nikto nepotrpí.
Nastávajú najväčšie kresťanské sviatky Veľká noc. Občas sa, so stúpajúcim počtom a vplyvom moslimov v Európe, objavujú tendencie na potláčanie prejavov kresťanskej viery, aby sa moslimovia necítili dotknutí. Deje sa v Taliansku niečo také v súvislosti s Veľkou nocou?
Áno, deje sa to. Ako príklad môžem uviesť jednu školu v meste Bologna v kraji Emilia Romagna, v strednej časti Talianska. Nestačilo cez Vianoce zakázať “betlehemček” a veľa ďalších katolíckych tradícií, čo sa udiali nielen na tejto škole, ale aj na mnohých ďalších. Teraz tu niektorí učitelia spolu s niektorými rodičmi podali žiadosť aj na zrušenie veľkonočného požehnania školy. Stalo sa niečo neuveriteľné – komisia tejto žiadosti vyhovela. Teraz je teda zakázané veľkonočné požehnanie svätenou vodou v priestoroch školy, a to aj mimo vyučovacích hodín.
Pre mňa je to ďalšie nepochopiteľné rozhodnutie, ktoré ide proti zdravému rozumu a predovšetkým je v rozpore s našimi hodnotami, kultúrou, ktorá nás charakterizuje, a našou identitou. Veľkonočné požehnanie, rovnako ako vianočná oslava priťahuje kladné hodnoty ako znovuzrodenie, nádej, láska. Prečo naše deti nemôžu sláviť Veľkú noc, dokonca na požehnanom mieste, kde trávia väčšinu svojho času? Ako to môže uraziť alebo obťažovať tých, ktorí sú neveriaci alebo vyznávajúci iné náboženstvá? To je pre mňa nevysvetliteľné.
Aká je vôbec nálada medzi talianskymi katolíkmi smerom k moslimom? V ČR sa občas objavujú názory, že správny kresťan musí prejavovať moslimom kresťanskú lásku a obracať ich na dobro. Existujú v Taliansku také prejavy kresťanskej lásky k blížnemu? Alebo prevažujú skôr obavy?
Musím povedať, že je tu istý počet ľudí, ktorí si možno ešte neuvedomujú hroziace nebezpečenstvo v plnom rozsahu. Nechápu, že prejavy ústupkov a pomoci sú videné ako slabosť a nie ako pomocné gesto. Sú to väčšinou isté osoby zo sociálnych centier, skupinky okolo pseudoneziskových organizácií a, samozrejme, charít a ďalších cirkevných organizácií. Takí, ktorým sa u nás hovorí “slniečkari”. Tieto osoby si asi neuvedomujú, ako svojím konaním napomáhajú ilegalitu a ohrozujú tak našu budúcnosť.
Alebo to vedia, ale ide im o peniaze, a je im jedno, ako sa k nim dostanú. No a potom sú tu ďalšie sociálne slabí jedinci, ktorí sa nudia a sú radi, že niekde môžu robiť humbug a je im jedno, kde a prečo. Občania uvažujúci reálne a logicky, samozrejme, obavy majú. Veď za Atlantikom sa snažia o integráciu multikultúrnej spoločnosti už viac ako 200 rokov a vôbec sa im to nedarí.
Pýtam sa aj preto, že voči moslimom veľmi ústretovo vystupuje súčasný pápež František. Ako tento postoj, a celkovo jeho značne prevratný pontifikát, hodnotia radovi talianski katolíci?
Trebárs minulú nedeľu počas svätej “palmovej nedele” vo Vatikáne pápež František kritizoval, že “mnohí nechcú prevziať zodpovednosť za osud toľkých utečencov a imigrantov”. Ja sama ale viem, že mnoho ľudí, hoci navštevujú pravidelne kostol, nesúhlasí s touto jeho propagandou za príjem imigrantov.
Dosť sa o tom v Taliansku hovorilo a panoval celkom jednoznačný názor, že to pápež František prehnal. Zaznievali aj názory, že sa sklonil pred nepriateľom. V utorok to bolo ešte umocnené útokmi v Bruseli.
Lenže na Zelený štvrtok 24. 3. pápež František umyl a pobozkal nohy nelegálnym imigrantom zo zariadenia v Castelnuovo v Ríme. V tucte imigrantov, ktorým pápež poslúžil rovnako ako Ježiš, boli aj ženy, hoci medzi Ježišovými dvanástimi apoštolmi žena nebola. Umývanie nôh na Zelený štvrtok odkazuje na Ježišovo gesto pokory voči apoštolom krátko pred ukrižovaním. Františkovi predchodcovia na čele katolíckej cirkvi rituál vykonávali v rímskej bazilike svätého Jána Lateránskeho a nohy umývali kňazom, ktorí reprezentovali ich následníkov. Tento rituál veriaci oceňovali. Ale hneď, ako pápež František začal praktizovať tento rituál v nápravnom zariadení pre mladistvých, vo väzení delikventom a dnes tiež imigrantom všetkých vyznaní, teda aj moslimom a to bezprostredne po ďalšom atentáte z radov nasledovníkov kalifátu, tak toto gesto veľká väčšina ľudí neschvaľuje.
V Taliansku je aj v radoch cirkvi viac ľudí, ktorí propagujú a podporujú nelegálne prisťahovalectvo a multikulturalizmus. Napríklad vo Florencii v Toskánsku kňaz Alessandro Santoro, ktorý je známy pozitívnym postojom voči dnešnej ľavicovej vláde a tiež ku komunite LGBT. Dúhové farby na jeho šále nie sú vôbec náhodné. On umyl na Zelený štvrtok nohy gejom, moslimským rómom a tiež okrem iného nelegálnemu imigrantovi. Pritom v Taliansku, keď je niekto Európan a žije tradičným spôsobom života, tak nemá nárok v prípade núdze takmer na nič z toho, čo dostávajú práve imigranti, z veľkej časti moslimovia a iné menšiny.
Bavili sme sa o talianskej verejnosti. Ale ako sa k utečeneckej kríze aktuálne stavajú oficiálni predstavitelia talianskeho štátu?
Prezident Mattarello, premiér Renzi, minister vnútra Alfano a predsedníčka poslaneckej snemovne Laura Boldrini, to je napospol proimigračný spolok. Premiér Renzi aj po tomto ďalšom útoku odmieta uzavrieť hranice.
A napríklad minister vnútra Angelino Alfano Doteraz nechcel pripustiť, že by vôbec nejaká imigračná kríza existovala. Túto stredu potom ohromil všetkých, keď poslal nelegálnych imigrantov do základného tábora EXPO v Miláne. Iste si každý vybaví minuloročnú celosvetovú výstavu a vie si predstaviť, aké tam boli vynaložené investície. Dá sa hovoriť o škandále na medzinárodnej úrovni. Je to podľa mňa azda najneschopnejší minister vnútra v histórii.
Proti imigrácií bojuje najintenzívnejšie opozičná strana Lega Nord (Liga severu) a jej líder Matteo Salvini. Lega Nord chce zastaviť inváziu, chrániť štátne hranice, je pre okamžité zamietnutie vstupu nelegálnych imigrantov, pre okamžité deportácie existujúcich nelegálnych imigrantov, konkrétnu podporu policajných jednotiek, tvrdšie tresty pre prevádzačov a pomoc, a služby v prvom rade vlastným občanom.
