Komentátorka britského denníka The Telegraph Allison Pearsonová si v titulku svojho aktuálneho článku kladie otázku, prečo by mala Veľká Británia zostávať v Európskej únii, keď sa z jej „hlavného mesta“ Bruselu stáva zároveň hlavné mesto džihádu. Životy miliónov Európanov sú podľa Pearsonovej v dôsledku otvorených hraníc EÚ a laxnému preverovaniu utečencov v ohrození. „Keď nám bude nabudúce premiér David Cameron vysvetľovať, že by sme mali zostať v EÚ z dôvodu našej bezpečnosti, spomeňte si na Brusel,“ argumentuje Pearsonová.
Nevinných ľudí obetovali na oltári voľného pohybu osôb
„Neschopné belgické bezpečnostné služby nechali jedného z hlavných strojcov teroristických útokov v Paríži Salaha Abdeslama, aby sa celé štyri mesiace pohyboval po jeho domovskej štvrti Molenbeek, a zatkli ho len niekoľko dní pred útokmi v Bruseli,“ uvádza Pearsonová s tým, že Molenbeek sa stal pre políciu „no-go“ zónou a aktuálny teroristický útok na letisko zorganizovali útočníci práve tam. Britská komentátorka tiež pripomína informácie o tom, že na európsky kontinent sa už vrátilo asi 5 000 džihádistov vycvičených na území ovládanom Islamským štátom.
„Nikým nezvolených“ predstaviteľov Bruselu v tejto súvislosti Pearsonová obviňuje z arogancie a nezmyselného trvania si na myšlienke tesnejšej Únie. „Teraz už však nemajú inú možnosť a v utorok uzavreli hranicu medzi Francúzskom a Belgickom. Keby to urobili už v novembri, Abdeslam by sa nebol schopný dostať späť do Bruselu a nemohol by naplánovať ďalšie zverstvá. Nevinných ľudí tak obetovali na oltári voľného pohybu osôb,“ kritizuje ostro Pearsonová a vyjadruje na záver svojho krátkeho komentára presvedčenie, že je najvyšší čas, aby Veľká Británia opustila dysfunkčnú organizáciu, ktorej „viac záleží na vlastnom prežití ako na bezpečnosti svojich obyvateľov“.
Belgicko sa stalo v rámci európskych krajín „najväčším dodávateľom“ džihádistov
Teroristickými útokmi v Bruseli sa vo svojom komentári publikovanom na internetovom serveri Politico.eu zaoberá aj americký diplomat a publicista Daniel Benjamin, ktorý pôsobil na americkom ministerstve zahraničia v čase, keď stála na jeho čele Hillary Clintonová, a mal tam na starosti boj s terorizmom. Benjamin tvrdí, že ani po udalostiach v Bruseli by sa nemali Američania príliš obávať, že sa niečo podobné stane aj v ich krajine. „Situácia v Spojených štátoch je úplne iná. Nenájdete tu nezamestnaných moslimov žijúcich v getách, ktorí by sa cítili takí odcudzení voči svojej novej krajine.“
Benjamin poukazuje na to, že väčšina amerických moslimov pochádza z bohatších pomerov a ich príjem aj vzdelanie dosahujú približne úroveň priemerného Američana. „Oproti tomu európski moslimovia sú potomkovia robotníkov a chudobných roľníkov, ktorí prišli na kontinent po druhej svetovej vojne. Očakávalo sa, že keď vykonajú svoju prácu, vrátia sa späť domov. Namiesto toho však v Európe zostali, aj keď tam už pre nich nemali žiadnu prácu. Prišli ako chudobní a chudobní aj zostali. V ich strede sa vyskytuje oveľa väčšie množstvo extrémistov ako v Spojených štátoch,“ konštatuje Benjamin.
Ako Benjamin uvádza, Belgicko sa stalo v rámci európskych krajín „najväčším dodávateľom“ džihádistov, ktorí odišli bojovať pod vlajkou Islamského štátu do Sýrie a Iraku. Z celkového počtu 660 000 belgických moslimov ich odišlo bojovať takmer 500. „Zatiaľ čo z približne 3,3 milióna amerických moslimov sa ich vydalo na sýrske a iracké bojiská len asi 250. Belgicko je zmietané hlbokými politickými konfliktami medzi obyvateľmi Flámska a Valónska. Svojho času v krajine vládla úradnícka vláda, ktorá nebola schopná uviesť do praxe potrebné protiteroristické opatrenia. Spojené štáty navyše chránia dva oceány,“ uvádza Benjamin niekoľko dôvodov, prečo sa Američania nemusia obávať bezprostredného nebezpečenstva.
Európa je z jeho pohľadu ohrozená nedostatočnou ochranou vonkajších hraníc, neexistujúcimi vnútornými hranicami a migračnou krízou, ktorá spôsobila eskaláciu problému. „Američania by, samozrejme, nemali zaspať na vavrínoch, ale netreba prepadnúť panike. Amerických moslimov v každom prípade netreba démonizovať, ako sa to deje v priebehu prezidentskej kampane. Práve oni stoja v prvej línii proti extrémizmu,“ uzatvára Benjamin.
Dalo sa to čakať?
Redaktor nemeckého týždenníka Spiegel Jörg Diehl vo svojom komentári k teroristickým útokom v Bruseli konštatuje, že sa to dalo čakať. Pripomína, že Islamský štát už vlastne v minulosti avizoval, že sa hodlá zamerať na politikov a inštitúcie v Belgicku; už v máji 2014 sa stalo cieľom teroristického útoku židovské múzeum v Bruseli. „Belgická polícia a spravodajské služby sa snažia niekoľko rokov dostať situáciu pod kontrolu, ale problém sa neustále prehlbuje. V pomere k populácii bojuje v Sýrii a Iraku v rámci Európy najviac moslimov pochádzajúcich práve z Belgicka,“ upozorňuje Diehl v podobnom duchu ako Benjamin.
Otázkou podľa Diehla zostáva, kto konkrétne je za teroristický útok v Bruseli zodpovedný. Poukazuje pritom na stopy vedúce aj do Nemecka. „Nedávno zatknutý strojca teroristických útokov Abdeslam na začiatku októbra vyzdvihol ďalšieho atentátnika Amineho Choukriho v nemeckom meste Ulm a s najväčšou pravdepodobnosťou ho dopravil do Bruselu. Vyšetrovatelia sa teraz zaujímajú práve o Choukriho, pretože našli jeho odtlačky prstov v jednom bruselskom byte. Z desaťhodinového záznamu, ktorý zachytila bezpečnostná kamera, vyplýva, že sa možno spolu s ďalšími teroristami snažil dostať k rádioaktívnemu materiálu,“ uvádza Diehl.
