Súčasný klesajúci status učiteľa v spoločnosti sa zobrazuje aj na správaní detí v školách. Šikanovanie sa nedeje len medzi žiakmi, obete sú často aj učitelia. Vyplýva to z výskumu Agresivita, agresívne správanie žiakov a šikanovanie učiteľov žiakmi v súčasnej škole, ktorému sa venoval kolektív autorov Linda Caková, Igor Bittner a Henrieta Roľková z Paneurópskej vysokej školy. Tému prezentovali v rámci druhého ročníka medzinárodnej konferencie SPAY – Social Pathology Among Youth, ktorá sa primárne venovala sociálnej patológii medzi mladými, no zaoberala sa aj problémami školopovinných detí v rozvodovom spore, vzťahmi v rodinách, morálnymi kompetenciami žiakov či šikanovaním medzi deťmi.
Kolektív autorov výskumu tvrdí, že šikanovanie učiteľa je správanie, ktorého cieľom je ublížiť, ohroziť alebo zastrašiť učiteľa. Žiaci učiteľom často nadávajú, vysmievajú sa im, vykrikujú počas vyučovania, nerešpektujú učiteľa, dokonca v niektorých prípadoch ich fyzicky napadnú. Pri zisťovaní na vzorke 57 učiteľov troch základných a dvoch stredných škôl v Bratislave zistili výskyt agresie u žiakov voči učiteľom základných aj stredných škôl. Výskyt agresie u žiakov potvrdilo 92 percent učiteľov základných škôl a 74 percent učiteľov stredných škôl.
Ako uviedla Caková, najčastejšie sa vyskytujúca forma agresívneho správania žiakov je ignorovanie. Označilo ju 26 percent učiteľov základných škôl a 39 percent učiteľov zo stredných škôl. Z výskumu vyplýva, že najčastejšie sa šikanovanie deje práve v triede. Ako autori dodávajú, v mnohých prípadoch takéto priznanie považuje učiteľ za profesionálne zlyhanie, šikanovanie ho tak môže dohnať až do zúfalstva a odchodu zo zamestnania. Podľa kolektívu autorov nesú agresívni žiaci podobné osobnostné charakteristiky, medzi ktoré patrí znížená úroveň inteligencie, vysoká impulzivita, hyperaktivita, nesústredenosť, emocionálna labilita, sklon ku skratkovitému správaniu, znížené sebaovládanie a sebakontrola, slabé sociálne a komunikačné zručnosti, nižšia tolerancia k správaniu iných, nižšia zodpovednosť za svoje správanie a konanie a slabé rozlišovanie medzi dobrom a zlom.
V pozadí agresorov je najmä rodinná výchova a sociálne prostredie, v ktorom žijú. Vo výskume to uviedlo 46 percent učiteľov základných škôl a 31 percent učiteľov stredných škôl. Dôvodom môže byť chýbajúca pozornosť zo strany rodičov. Medzi ďalšie dôvody patrilo aj súčasné postavenie učiteľov v spoločnosti, čo uviedlo 26 percent učiteľov základných škôl a 20 percent učiteľov stredných škôl. Vplyv médií označilo 18 percent učiteľov základných škôl a 23 percent učiteľov stredných škôl. “Status učiteľa klesá. V minulosti mal status v spoločnosti a v súčasnosti napriek snahe učiteľov ich žiaci majú v podstate za nič,“ uviedla Caková.
