Nihad pochádza z osemnástich súrodencov, ale svoje detstvo opisuje ako idylické. „Bola som otcova obľúbená dcérka. Vzhľadom na široký okruh príbuzných u nás bolo stále živo. Spomínam si na veselé chvíle na svadbách a rodinných stretnutiach,“ opisuje prvých pätnásť rokov svojho života. Jedného rána sa však jej život zmenil na nepoznanie a už nikdy nebude ako predtým. Keď má Nihad hovoriť o podrobnostiach, začína sa jej zrýchľovať dych a je očividne nervózna a vystrašená.
To ráno do jej dediny, ktorá sa nachádza v severnom Iraku, dorazili bojovníci Islamského štátu a vypuklo peklo. Zajali dvadsaťosem členov jej rodiny. Vtedy pätnásťročná Nihad sa stala jednou z tisíc obetí pochádzajúcich z kmeňa jezídov. „Zabili všetkých mužov a tiež najstaršie ženy, o ktoré nemali záujem. Nás mladé dievčatá uniesli, aby nás potom znásilňovali a vzali nám narodené deti,“ líči očividne otrasená Nihad praktiky džihádistov.
Podľa odhadov uniesli v roku 2014 približne päťtisíc jezídskych žien, z ktorých je približne 3 500 stále nezvestných. Väčšinu z nich predali na trhu s otrokmi, aby poskytovali sexuálne služby svojim majiteľom. Tento nešťastný osud postihol aj Nihad. „Počas dvoch týždňov ma pravidelne znásilňovali a bili. Najprv nás odviezli do Sýrie a potom sme sa vrátili do Mosulu. Mnoho dievčat predali hneď niekoľkokrát. Jednu z nich dokonca pätnásťkrát. Džihádisti považovali výmenu žien za veľkú zábavu,“ opisuje Nihad.
„Nebol to život. Dievčatá boli často príliš mladé na to, aby mohli vydržať toľko násilia a sexuálneho zneužívania. Stretla som sa aj s deväťročnými sexuálnymi otrokyňami. Zabudnúť nemôžem predovšetkým na dvanásťročné dievča, ktoré žilo v dedine vzdialenej len kúsok od tej našej. Znásilnili ju tak brutálne, že silno krvácala a museli ju odviezť do nemocnice,“ hovorí so slzami v očiach Nihad, ktorá s jedným svojím „majiteľom“ otehotnela. Potom ju prinútil žiť v domácnosti s jeho manželkou, štyrmi deťmi a ešte jedným jezídskym dievčaťom.
„Snažila som sa potratiť, ale nakoniec sa narodil syn. Jeho otca som si však vziať odmietla. Vyhrážal sa mi, že mi vezme syna. Vtedy som sa rozhodla, že utečiem. Bez syna,“ zveruje sa Nihad, ktorú následne presunuli do domu mužovho bratranca. Bola prekvapená z toho, že sa tam k nej správali dobre a že jej dokonca umožnili následne utiecť. Dnes žije spoločne so svojimi rodičmi v jednom z utečeneckých táborov. Aj keď sa jej a ďalším niekoľkým stovkám žien a dievčat podarilo z pazúrov ISIS utiecť, prežité zverstvá ich prenasledujú aj na slobode. Majú depresie, záchvaty paniky, nočné mory a niektoré spáchali samovraždu.
Podľa svojich slov sa značne zmenila aj samotná Nihad. „Aj keď sa občas usmievam, nie som vnútorne šťastná. Stratila som veľa svojich príbuzných. Život a dobré časy, ktoré som predtým prežívala, sú jednoducho preč,“ hovorí Nihad, ktorá si uvedomuje, že hovoriť verejne o prežitých útrapách je súčasťou terapie. „Chcem o tom hovoriť a bola by som rada, keby to ľudia počúvali. Je nutné, aby sa svet dozvedel, čo sa v Sýrii a Iraku deje, a prijal potrebné opatrenia. Dvanásťročné aj mladšie dievčatá predávajú ako otrokyne, bijú a znásilňujú. Čo horšie by sa ešte malo stať, aby s tým zvyšok sveta niečo začal robiť?“ pýta sa Nihad.
Celý text si môžete v angličtine prečítať TU.
