Rakúsko vo februári rozhodlo, že bude denne prijímať len 80 žiadateľov o azyl a 3 200 migrantom povolí prejsť cez hranice, aby pokračovali v ceste do Nemecka. Viedeň tým vyvolala reťazovú reakciu balkánskych krajín. Macedónsko púšťalo cez hranicu s Gréckom čoraz menej migrantov, kým ju minulý týždeň pre nich neuzavrelo úplne.
„Západobalkánska trasa musí bezpodmienečne zostať uzavretá,“ vyhlásil Doskozil.
„Rakúsko ponúklo Macedónsku podporu. Ministerstvo obrany práve skúma, či by sme mohli pomôcť technickým vybavením, napríklad prístrojmi na nočné videnie,“ uviedol s tým, že Macedónsko robí zaisťovaním svojich hraníc „enormne veľa pre celú Európsku úniu“, preto by malo dostať od EÚ väčšiu finančnú podporu.
Doskozil žiada tiež väčšiu podporu pre Bulharsko. Nelegálna migrácia bude pokračovať z veľkej časti aj preto, že ide o „miliardový biznis“ pre prevádzačov, a zrejme vzniknú nové migračné trasy.
„Možným zasiahnutým štátom je Bulharsko, ktoré má dlhé hranice s Tureckom. V pohraničnej oblasti sa na tureckej strane už nachádza 400 000 – 500000 migrantov. K Bulharsku by sa pri dohode (EÚ) s Tureckom malo pristupovať presne tak ako ku Grécku,“ dodal Doskozil.
