“Som presvedčený, že to číslo neklesne, ale bude oveľa vyššie,” povedal Faymann v nedeľu večer v diskusnej relácii televízie ORF Im Zentrum (V centre), ktorej bol jediným hosťom.
Počas zimných diskusií s nemeckou kancelárkou Angelou Merkelovou dospel k názoru, že jej ústretový prístup voči utečencom nefunguje. “A bolo čoraz jasnejšie, že aj v Nemecku sú ľudia, ktorí si pomysleli – no dobre, príde ich opäť jeden až dva milióny, v Rakúsku ich zostane 300.000-400.000. Takto to nejde. Nie sme čakáreň Nemecka,” povedal rakúsky kancelár.
Podľa neho sa musí do prerozdeľovania utečencov v rámci EÚ zaviesť poriadok. Utečenci si nemôžu vyberať svoje cieľové krajiny, “inak sa ocitneme pred nezvládnuteľnou úlohou”. Migranti, ktorí potrebujú azyl, musia byť rozdeľovaní do jednotlivých členských štátov priamo z registračných centier (hotspotov) na vonkajších hraniciach EÚ.
Po uzavretí tzv. balkánskej migračnej trasy je dôležité zabezpečiť prípadné alternatívne trasy, napríklad cez Bulharsko alebo Taliansko. Opatrenia treba prijať ešte predtým, než sa na jar vydá na cestu do Európy opäť viac ľudí, upozornil Faymann.
Zavedenie stropu 37.500 žiadateľov o azyl na tento rok, ktorému sa predtým bránil, bolo nutné, aby nedošlo k preťaženiu Rakúska. Treba si uvedomiť realitu utečeneckej krízy a prijať opatrenia, lebo “kto to nevidí… by nemal byť prekvapený, ak to nedopadne humánne”, povedal Faymann.
Nemecká kancelárka by si podľa neho mala vziať príklad z rozhodnutia Viedne a tiež zaviesť obmedzenia: “Je dôležité, aby kancelárka išla naším smerom”.
Postoj Rakúska nie je podľa Fyamanna cynický. “Cynické by bolo postarať sa o 100.000 ľudí a potom sa tváriť, ako keby ich bolo možné pojať niekoľko miliónov. Dokázali sme, že vieme pomôcť. Obviňovať sa môžu iné krajiny,” vyhlásil rakúsky kancelár. Eliminovať utrpenie sa však dá skutočne iba vtedy, ak sa eliminujú vojny a teror na miestach, odkiaľ utečenci prichádzajú.
