Čo hovoríte na to, že Macedónsko po Slovinsku a Srbsku zatvorilo svoje hranice s Gréckom? Myslíte si, že sa tým uzavrie balkánska trasa a že sa dokonca podarí znížiť prílev migrantov?
To, že sa zníži prílev migrantov, záleží na tom, či bude Turecko schopné zastaviť ich exodus zo Sýrie a ďalších krajín cez Turecko do Grécka. Dohoda Európskej únie s Tureckom nie je podľa môjho názoru dopracovaná. Vždy hovorím, že diabol sa skrýva v detaile. Musím sa opýtať, kto bude vyberať ľudí v Sýrii, keď to bude výmena jeden za jedného? Kto bude vyberať v Grécku alebo v niektorých krajinách ľudí, ktorí sa majú naopak vracať do Turecka? Ako budú utečenci preverovaní, aký bude systém preverovania, ako dlho to bude trvať? Američanom také previerky trvajú rok až dva. Kam budú migrantov premiestňovať, kto bude rozhodovať, do ktorej krajiny utečenci pôjdu? A takýchto otázok by bolo asi veľa a veľa. Zároveň turecké požiadavky na peniaze, na tie ďalšie tri miliardy eur, čo je dohromady viac ako šesť a pol miliardy dolárov, mi pripadajú ako spôsob vydierania Európskej únie. A to ešte nepoznáme verejne všetky ďalšie požiadavky, ktoré ministerský predseda Turecka vzniesol. Zároveň je problematická otázka víz od júla tohto roku. Kto nám zaručí, že sem nepôjdu s tureckými pasmi a vízami migranti, ako chodia dnes? Tých otázok sa objavuje celá kopa.
Uzavretie balkánskej trasy navrhovala už Vyšehradská štvorka ako plán B, k čomu sa zrejme pani Merkelová a pán Juncker nepostavili príliš ústretovo, skôr s tým nesúhlasili. Ale myslím si, že uzavretie balkánskej trasy je, vďakabohu, pre nás, realita.
Keď hovoríte „ vďakabohu pre nás“, znamená to, že tento krok považujete za správny? A že Čechov uchráni pred tým, čo malo podľa českého prezidenta Miloša Zemana tento rok nastať, a to pred migračnou vlnou, ktorá sa preženie cez Českú republiku?
Bolo by to celkom možné a ani uzavretie balkánskej trasy to nemôže úplne vylúčiť, lebo utečenci si môžu nájsť alternatívnu cestu, aj keď zložitejšiu – cez Taliansko alebo dokonca cez Rumunsko.
Taliani sa obávajú, že namiesto do Grécka môžu imigranti zamieriť po mori priamo do Talianska. Sú tieto obavy podľa vás oprávnené?
Môže sa to stať. Ale tá južná trasa cez Taliansko by nás tak neohrozovala ako tá severnejšia cesta. V každom prípade, teraz je prílev migrantov obmedzený a uvidíme, čo sa bude diať, lebo si myslím, že zmluva EÚ s Tureckom nebude fungovať, ako má.
Takže rozumiete kritike europoslancov, ktorí majú výhrady k predbežnej dohode s Tureckom o vrátení migrantov, ktorá vznikla na pondelkovom samite lídrov EÚ a Ankary?
Určite, nepáči sa mi hlavne to, že nie sú známe detaily zmluvy. Zaujímalo by ma, kto ich bude prerokovávať, kto ich bude formulovať, kedy sa o nich dozvieme. Dobre, dáme im peniaze. Podľa toho, čo sa dalo Grékom, je to skutočne menšia suma. Ale je to suma pre nás značná. Kým nebudú dohodnuté detaily, tak táto zmluva nemôže beztak fungovať. Okrem toho, kritika návrhu tejto zmluvy je taká výrazná, že jej ďalšie prerokovanie bude veľmi zložité. Ja trochu podozrievam Turkov, že to robia nielen v záujme migrantov, ale aj vo svojom národnom záujme, čo sa im nedá vyčítať, lebo každý štát má svoje záujmy, že budú vytvárať akési tábory utečencov, ako sa snažia na území Sýrie, čo by mohlo slúžiť na vyhlásenie nejakej bezletovej alebo ochrannej zóny s tým, že Turci by prevzali akýsi patronát nad týmito tábormi a, samozrejme, by operovali na sýrskom území. Preto tej kritike rozumiem a myslím si, že to bude ešte dlhá cesta, než z toho vypadne niečo rozumné.
Podľa ľavice ide o morálne zlyhanie a obchod s ľuďmi. Podľa šéfa frakcie ALDE Guya Verhofstadta dohoda vyzerá akoby Američania žiadali, aby sa Mexičania starali o ich hranice. Vyhlásil, že v podstate tak odovzdávame kľúče od brán Európy tureckému prezidentovi Erdoganovi. Čo si o tom myslíte?
To som práve nepočul. Ale to, že turecký prezident nevzbudzuje veľké nadšenie, lebo turecká demokracia vzbudzuje určité otázky, je fakt. Keď si uvedomíme, že pred pár dňami sa v Ankare konalo veľké zhromaždenie jednej skupiny radikálnych islamistov, ktorí chcú obnoviť kalifát, a že sa konalo na štadióne bývalého tureckého prezidenta Mustafu Kemala Atatürka, čo je tiež symbolické, lebo Atatürk by sa ako človek, ktorý kalifát zrušil a vytvoril Tureckú republiku, obracal v hrobe. Viac ako 1 800 ľudí je v Turecku obvinených z urážky Erdogana a čaká na trestné konanie. A Erdogan povedal, že neposlúchne nariadenie ústavného súdu, aby prepustil z väzby novinárov, ktorých obvinili z údajnej velezrady, lebo komentovali nejaké údaje o pomoci Turecka islamistom v Sýrii. Objavujú sa teda otázky, akým spôsobom Turecko plní požiadavky, ktoré sú potrebné na spustenie rozhovorov o vstupe do Európskej únie.
Niektorí europoslanci upozornili aj na postup súčasnej tureckej vlády voči kurdskej menšine.
Dalo by sa nájsť veľa vecí. Myslím si, že Turecko túto situáciu využíva na to, aby donútilo Európu do prístupových rokovaní za cenu, ktorá zďaleka nedosahuje parametre, nutné pre vstup do Európskej únie.
Ponúka sa otázka – nebude nakoniec riešenie problému rovnako zlé alebo dokonca horšie ako samotný problém?
To by som musel mať krištáľovú guľu. To neviem. V každom prípade, každé pozitívne riešenie je dobré, otázka je, či toto bude pozitívne riešenie, alebo či bude fungovať.
A to ešte nevieme, ako to bude fungovať s politikou návratu. Medzi migrantmi je veľa tých, ktorí nespĺňajú štatút utečenca. Čo s nimi bude?
To si vôbec nedokážem predstaviť, čo sa bude diať s tými, ktorí nie sú zo Sýrie, aj keď sú zo Sýrie skoro všetci, keď nemajú dokumenty. Ale je tam veľa Afgancov, Iračanov, ktorí nie sú v tej zmluve zahrnutí. Čo sa s nimi bude diať, kde budú? Pošlú ich Turci preč alebo ich vôbec nepustia do Turecka? To nikto nevie.
Vo vzduchu potom ešte stále visí problém povinných kvót. Zatiaľ nefungujú, ale stále platia a mnohé krajiny, kde sa kumulujú vyššie počty migrantov, po ich uplatnení volajú. Ale budú riešením?
Je stále nejasný detail, keď si sem vezmeme utečencov zo Sýrie alebo nám ich sem niekto pridelí, ako ich presvedčíme, aby v Česku zostali, keď chcú ísť do Anglicka, Nemecka alebo Švédska. Ak to má fungovať, musia vzniknúť nejaké záchytné detenčné tábory. Pokiaľ sa nemýlim, podľa prvej dohody by sme si mali zobrať okolo päťtisíc migrantov, ale neviem si predstaviť, ako ich budeme držať za ostnatým drôtom a strážiť ich policajtmi, aby neutiekli. To je absurdné.
To už môžu rovno zostať v Turecku alebo v Sýrii?
Samozrejme. Ja by som to hodnotil tak, že Turecko dá peniaze na vybudovanie táborov na svojom území, kde vytvorí podmienky, aby tam migranti mohli normálne žiť, aby im dávali napríklad pracovné povolenie, čo zatiaľ Turecko nerobí, takže imigranti, keď pracovali, tak väčšinou načierno. A povedal by som, že na to by peniaze byť mali. Migranti by žili blízko Sýrie, mohli by sa po predpokladanom uskutočnenom prímerí a urovnaní situácie niekedy v budúcnosti do Sýrie jednoducho vrátiť. Z Anglicka, Nemecka, Česka, odkiaľkoľvek z Európy sa však podľa mňa do Sýrie už nevrátia. To nie je prípad Juhoslávie. To je vec, ktorú by som osobne privítal a povedal by som: áno, na to treba dať peniaze. Ale jedného tam, jedného späť, keď ani detaily nie sú objasnené, to považujem za zvláštne.
