Proces s bývalou ukrajinskou vojačkou a neskôr členkou ukrajinského dobrovoľníckeho bataliónu Ajdar mal zložitý politický kontext. A sprevádzali ho od začiatku dve verzie toho, čo sa stalo, ktoré v podstate zodpovedajú dvom stranám konfliktu o Ukrajinu. Obrovská mentálna priepasť, ktorá sa rozostúpila medzi Ukrajinou a Ruskom a postavila obe krajiny proti sebe, je tak prirodzeným kontextom celého procesu.
Politika a justícia
Politizácia všeobecne justícii nesvedčí, a to nielen v súčasnom Rusku. V jeho prípade však máme právnu kultúru, ktorú pomohol vytvoriť komunistický režim a následná postkomunistická transformácia v podmienkach pre Rusko typickej inštitucionálnej slabosti. Nie je však objektívne hodnotiť celý súčasný právny systém politicky hybridného Ruska ako nefunkčný a celkovo svojvoľný. Príklady medializovaných prípadov s politickým kontextom, ako je kauza Jukosu alebo teraz kauza Savčenkovej, nevypovedajú o všetkom, aj keď spolitizované prípady určite neprispievajú k všeobecnej dôveryhodnosti ruskej justície.
Je však nepopierateľné, že to boli Putinove reformy, ktoré medzi rokmi 2000 až 2008 významne priblížili ruský postkomunistický systém tomu západnému, aj keď sa im nepodarilo odstrániť kultúrnu prax postavenú na neformálnej výmene. Tzv. telefónne právo, ktoré porušuje princíp nezávislosti súdov, sa podarilo obmedziť, ale rozhodne nie vymazať. Za relatívny úspech sú napríklad označované arbitrážne súdy aj fakt, že sa bežní Rusi na súdy v posledných rokoch obracali viac aj napriek zažitému skepticizmu a nedôvere v spravodlivosť.
Kto je Nadežda Savčenková?
Portrét Nadeždy Savčenkovej, dostupný v dnešných médiách, je v ukrajinskom podaní mytologizujúci a v ruskom prevedení démonizujúci. Savčenková robila pred Majdanom profesionálnu kariéru v ukrajinskej armáde, dokonca získala privilegovaný prístup do vojenskej vysokej školy, a to vďaka intervencii vtedajšieho ministra. Predtým medzi rokmi 2004 až 2005 slúžila pol roka v Iraku ako súčasť ukrajinského vojenského mierového kontingentu. Po ukončení štúdia s kvalifikáciou pilota vrtuľníka slúžila na rôznych pozíciách v ukrajinskej armáde, aby sa v čase Majdanu rozhodla (vraj v čase dovolenky, ale fakticky ako dezertérka) pre službu v domobrane na Majdane a následne u neslávneho bataliónu Ajdar.
Ten útvar patril k tým polovojenským a polosúkromným jednotkám, ktoré v prostredí konfliktu používali násilie proti civilistom, prípadne sa zúčastňovali kriminálnych aktivít v oblastiach, kde ukrajinský štát zmizol z obzoru. Je tiež známe, že priťahovali ukrajinských nacionalistov a extrémistov. O týchto ideologických spojeniach Ajdaru písal dokonca britský Guardian. Obvinenia Amnesty International, že sa batalión dopúšťa zločinov proti ľudskosti, sa objavili v čase, keď už bola N. Savčenková v ruskom väzení, v ktorom je od júla 2014. Informácie ruskej tlače o tom, že sa sama Savčenková podieľala na praktikách mučenia zajatcov, nie je možné nijako potvrdiť ani vyvrátiť.
Podobne si treba zopakovať, že Savčenková sa stala poslankyňou Rady a členkou PACE v čase, keď bola v ruskom zajatí. Bola teda skôr „kandidovaná“, než by sama skutočne kandidovala, už ako väznená a ako súčasť ukrajinskej volebnej kampane na jeseň 2014, v ktorej Rusko figurovalo ako vojnový agresor a často aj ako zdroj všetkých ukrajinských problémov (stratégia externalizácie).
Savčenková v ukrajinskej politike: hrdinka alebo obeť?
Politický kontext má teda kauza Savčenkovej nielen v Rusku, ktoré je za tento proces široko kritizované, ale aj na samotnej Ukrajine. Hrdinka Ukrajiny, ako ju ocenil prezident Porošenko, N. Savčenková sa stala marketingovou tvárou kampane strany Vlasť bývalej premiérky a jednej z ukrajinských oligarchov z dnepropetrovského klanu Julie Tymošenkovej. Väznená Savčenková bola volebným ťahákom strany, ktorej postavenie sa po Majdane v roku 2014 značne oslabilo.
Savčenková tak nahradila mučenícky obraz nie moc populárnej Julie Tymošenkovej, ktorú uväznil Janukovyč, ale ktorá bola za podvody vyšetrovaná už pred rokmi v USA, aby bola zázračne všetkých obvinení zbavená (a rozsudok si odpykal len jej šéf). Jej strane sa tiež s pomocou obrazu Savčenkovej podarilo udržať po voľbách v roku 2014 v parlamente. Táto situácia urobila zo Savčenkovej vo svojej podstate politický PR projekt. Jej politickú popularitu podporil nielen fakt väzenia a protestných hladoviek, ale tiež napríklad vydaná biografia, ktorú zrejme N. Savčenková nenapísala osobne, a spájanie s Majdanom a obranou vlasti. Mučenícky obraz Savčenkovej zostáva celé mesiace súčasťou ukrajinsko-ruskej informačnej vojny, v ktorej Západ bezpodmienečne podporuje Ukrajinu.
Ukrajinská a ruská verzia
V časoch informačnej vojny a reálneho konfliktu na Donbase je veľmi problematické spoznať pravdu. Tá je napokon rovnako ako sama N. Savčenková rukojemníkom okolností. Ukrajinská verzia príbehu Nadeždy Savčenkovej tvrdí, že Savčenková bola pri plnení povinností v Luhanskej oblasti unesená proruskými opolčencami (podľa Kyjeva teroristami) a odovzdaná ruským orgánom na území Ruskej federácie. Obvinenia z toho, že bola Savčenková priamo nápomocná pri zabití dvoch ruských žurnalistov, sú odmietané ako ruská lož s tým, že pilotka mala mať na čas útoku alibi. Konkrétne mala byť v tom čase už v zajatí proruských separatistov.
Naopak ruský variant tvrdí, že Savčenková odovzdala koordináty pozícií žurnalistov ukrajinskému delostrelectvu, ktoré potom novinárov streľbou usmrtilo. Mala byť zajatá opolčencami a následne mala utiecť a nelegálne prekročiť ukrajinsko-ruskú hranicu smerom do Ruska. Dôvody pre jej útek do Ruska ale nie sú vôbec jasné. Podľa tejto verzie bola zatknutá v Rusku, kde bola po niekoľko mesiacov vyšetrovaná ruskými úradmi a následne s ňou prebehol sledovaný súdny proces.
Bude Savčenková vymenená na Ukrajinu?
Aj napriek veľkému nátlaku a svetovej kritike úplne podľa očakávaní Rusko neustúpilo a proces dotiahlo do konca. Ako je známe, Rusko v súčasných podmienkach úplne rezignovalo na svoj pozitívny prozápadný imidž a dáva prednosť pragmatickému, ale tvrdému rokovaniu v štýle politického realizmu a machiavelizmu. Účel svätí prostriedky, je nové heslo Putinovej zahraničnej politiky. Ruská strana teda aj pod paľbou západnej kritiky odmietala akúkoľvek diskusiu o budúcnosti Savčenkovej do ukončenia súdneho procesu.
N. Savčenková bola v utorok odsúdená celkovo na 22 rokov väzenia v kolónii s bežným režimom a na pokutu 30-tisíc rubľov za nelegálne prekročenie hranice. Rozsudok nadobudne platnosť o 10 dní od utorkového vyhlásenia. Ukrajina ani sama Savčenková verdikt, samozrejme, neuznávajú a obvinenia považujú za vyfabrikované. Sama odsúdená v čase vyhlasovania verdiktu spievala ľudovku, ktorá znela na Majdane, a neskôr demonštratívne deklarovala pozdrav „Sláva hrdinom“. Vynesením rozsudku sa však jej kauza neskončila.
Podľa niektorých náznakov je možné, že sa stane objektom obchodu medzi Ukrajinou a Ruskom. Podobne to bolo napríklad v široko medializovanom prípade estónskeho agenta Estona Kohvera, ktorý bol v Rusku odsúdený a následne – za oveľa menšieho záujmu médií – vymenený za ruského agenta, väzneného v Estónsku za špionáž v prospech Ruska.
Vyššia hra
Samotný Kremeľ zatiaľ hneď po rozsudku vysielal ambivalentné signály. Putinov hovorca Peskov povedal, že Rusko bude v prípade Savčenkovej postupovať v súlade so zákonmi a o jej prípade rozhodne prezident v rámci svojich právomocí. Odmietol tiež slová ukrajinského prezidenta Porošenka o tom, že by Putin sľúbil jej prepustenie v čase rokovaní normandského formátu.
Výmena zajatcov medzi Ukrajinou a Ruskom je súčasťou dohôd z Minska-2, ale viazne podobne ako celá minská dohoda z februára 2015 v konkrétnej realizácii. A tá je zase podmienkou Západu pre zrušenie protiruských sankcií. Najnovšia návšteva amerického ministra zahraničia Kerryho v Moskve sa venovala okrem Sýrie práve revitalizácii vyjednávania o Ukrajine a chcela sa ďalej dotknúť osudu bývalej ukrajinskej pilotky. Sergej Lavrov následne po rokovaniach s Kerrym potvrdil, že ruská strana berie ukrajinské návrhy o výmene vážne a akceptuje ich.
Tiež ale pripustil, že ako problém vidí situáciu dvoch ruských vojakov z GRU (Moskva to odmieta), ktorí na Ukrajine čakajú na súd a na rozsudok. Obaja sú obžalovaní z terorizmu a vraždy a práve oni by sa mali stať náprotivkom N. Savčenkovej. Ich súdny proces je ale podľa všetkého nadlho. Nie div, keď advokát jedného z obžalovaných bez stopy zmizol a advokátka druhého sama čelí trestnému oznámeniu. Na druhú stranu na Ukrajine sa zatiaľ osvedčila prax výmen bez súdu, čo dáva určitú možnosť aj tu. Ako ďalej, bude teraz zrejme záležať na tom, ako sa vo veci Savčenkovej rozhodne Vladimir Putin, a to na základe ďalších záujmov vo vysokej hre okolo Ukrajiny.
V Moskve bol v stredu tiež minister zahraničia Nemecka Frank Steinmeier, ktorý sa v súčasnom kontexte a deň po vyhlásení rozsudku nad ukrajinskou pilotkou vyjadril v tom zmysle, že obojstranné vzťahy medzi Nemeckom a Ruskom „dávajú dôvod pre optimizmus“. Za pozornosť tiež stojí, že nemecký minister podčiarkol spoločný záujem na boji proti terorizmu, niečo, o čom český prezident Zeman objektívne hovoril v čase, keď bolo Rusko v „morálnej karanténe“ Západu. Lenže časy sa menia. Všimli si to v Prahe?
Autor: Veronika Sušová-Salminen
