Pred základnou školou na Dudovej ulici číslo dva je rušno napriek tomu, že je víkend. Ľudia si prišli splniť občiansku povinnosť a zakrúžkovať svojich politických favoritov. „Základka“ na Dudovej je počas volieb vyhľadávaná aj zo strany médií. Dôvodom je Veronika Wohlandová-Bednárová, ktorá sa v slovenských kuloároch preslávila ako najstaršia volebná komisárka v dejinách krajiny.
Na vedeckej a pedagogickej úrovni zase posunula Slovensko do celosvetového povedomia hlavne inovátorskými metódami pri práci s deťmi. Považuje sa za zakladateľku muzikoterapie na Slovensku a okrem prednášok absolvovaných v spomínaných zahraničných školách sa so svojimi vedomosťami podelila aj s kolegami vo Fínsku, Švédsku či Dánsku. Osemdesiatsedemročná pani napriek svojmu veku na svoju občiansku povinnosť nezabudla a k volebnej urne si „odskočila“ z liečenia vo Vysokých Tatrách. „Kto k nim nejde, nech sa neskôr nehnevá,“ hovorí o povolebných „frflošoch“ Wohlandová.
Mladšia ako anglická kráľovná
Vo volebnej miestnosti v suteréne školy je zatiaľ pokoj, no pri stole komisie sa v pracovnom zápale hmýria jej členovia. Za vrchstolom sedí pani s červenými vlasmi a v huňatom bielom „extravagantnom“ kožuchu a s jemným úsmevom na tvári pozoruje volebný ruch. Stálica komisie na Dudovej ulici Veronika Wohlandová nevynechala voličský deň ani túto sezónu.
Wohlandová napriek svojmu veku pôsobila vitálne a plná energia a v úvode rozhovoru ihneď ožila a z igelitky vytiahla dva fotoalbumy plné spomienok. „A tuto sú moje detičky,“ ukazuje prstom s výrazným červeným lakom na fotku skupinky detí hromadne udierajúcich do bubnov. „To teda bolo, keď som svojmu šéfovi oznámila, že pre deti na liečbu potrebujem päť bubnov,“ zaspomínala s úsmevom na tvári Wohlandová, ktorá na Slovensko priniesla v tom čase exotickú liečbu pomocou muzikoterapie.
Na otázku týkajúcu sa veku sa doktorka už tradične vyjadrí humornou poznámkou: „Som mladšia než anglická kráľovná a tá kraľuje doteraz.“ A ako to teda je s jej už legendárnou účasťou vo volebnej komisii? „V komisii som už odkedy som prišla do Petržalky. Bolo to pre mňa také samozrejmé, bol to pre mňa spôsob, ako nejakým spôsobom odovzdať moje vedomosti,“ vysvetľuje a dodáva, že v súčasnosti je už len členkou komisie, nie jej predsedníčkou. Opäť zaloví vo fotoalbume a opisuje obdobie, keď ju jej kolegovia pozývali, aby v praxi predviedla svoju metodiku pri práci s deťmi. „Moje metódy si všimli aj ostatní a povedali, že to je fajn vec, len nás to naučte, ja som súhlasila, len som im povedala, nech mi to preplatia,“ zasmiala sa Wohlandová.
Oxford a budúcnosť veštkyne
Jednou zo zaujímavostí vo Wohlandovej profesijnom živote bolo aj pôsobenie na Oxforde, kde poslala jednu zo svojich prednášok. Tá sa „akademikom“ tak páčila, že ju pozvali, aby študentom odprednášala svoj text zameraný na prácu s deťmi. „Bolo to o tom, či sa zaradím alebo nie, no podarilo sa mi to. A dokonca ma aj volali, nech tam zostanem, ponúkali mi prácu aj ubytovanie. To bolo za Dubčeka a ja som im povedala, že ja milujem svoju vlasť a zostanem na Slovensku,“ zaspomínala na svoje hviezdne časy doktorka.
Taktiež prezradila, že počas niektorých volieb prišla s inovatívnym nápadom a v určitých intervaloch púšťala v hlasovacích miestnostiach hudbu. „Nešla, samozrejme, stále, vedela som, kedy ju pustiť a kedy nie, väčšinou to bolo cez rôzne prestávky. Hudbu som vyberala aj podľa veku, no každá muzika má svoj význam,“ prezradila. Wohlandová nakoniec povedala, že by sa chcela venovať aj televíznemu vešteniu, pretože podľa jej názoru funguje väčšina takýchto veštkýň len na sugescii. „Veštkyne ovládajú náš národ, je to hlavne o sugescii ľudí, ja by som ich učila správne dýchať a ďalšie dýchacie cvičenia.“
