Kým v 90. rokoch túto možnosť využíval v SR iba približne každý druhý volič, v posledných rokoch sú to už viac ako tri štvrtiny zúčastnených. Obľúbenosti i sile krúžkovania pomohla najmä reforma volebného zákona, ktorá sa uplatňuje od roku 2006. Tá znížila nevyhnutný minimálny podiel získaných krúžkov z desať na tri percentá hlasov pre stranu.
V praxi to znamená, že v menších stranách stačí kandidátom na kreslo v parlamente okolo šesť-, sedemtisíc prednostných hlasov. Práve menšie strany udeľovanie krúžkov aj najviac ovplyvňuje: pretože kandidátov s aspoň tromi percentami preferencií býva v každej strane pomerne stabilne len okolo desať až sedemnásť, nie viac.
Vo väčších partajach sa preto zvykne prekrúžkovať paradoxne menej kandidátov – pretože tí preferovaní sú už na listine aj tak dostatočne vysoko.
Kto má najväčšiu šancu?
„Šancu na prekrúžkovanie majú hlavne mediálne známe osoby, ktoré sú v nemilosti straníckych sekretariátov na nevoliteľných miestach,“ zhodnotil situáciu pre denník Pravda šéf agentúry MVK Pavol Haulík. Zaujímavosťou preferenčného hlasovania je, že nijako nepomáha k vyššiemu podielu žien v parlamente – napriek tomu, že oprávnených voličiek je viac ako voličov.
Celý článok nájdete TU.
