Centrálna banka teraz disponuje 379 miliardami dolárov v cudzej mene a zlate, čo predstavuje nárast o 29 miliárd dolárov v porovnaní s vlaňajším aprílom. Rusko tak na rozdiel od Číny či Saudskej Arábie, ktoré svoje meny podporili miliardami dolárov, na tento účel neminulo ani dolár. „Žiadne množstvo menových rezerv nemôže stabilizovať rubeľ. Podobný krok je síce veľmi ľahké realizovať, ale vo finále má iba dočasný efekt,“ cituje Bloomberg vyjadrenie prvého námestníka guvernéra centrálnej banky Dmitrija Tulina.
Ruský prezident je presvedčený, že dostatočné zásoby zlata a tvrdej meny sú najlepšou zárukou finančnej nezávislosti Ruska. Ako Bloomberg pripomína, keď sa dostal Vladimir Putin k moci, predstavovali ruské rezervy iba 13 miliárd dolárov. „Globálnu krízu v rokoch 2008 až 2009 tak Rusko vďaka svojim mohutným rezervám prekonalo bez väčších problémov,“ hovorí vtedajší minister financií Alexej Kudrin. Hoci rubeľ stratil štvrtinu svojej hodnoty, centrálna banka nehodlá žiadnym spôsobom intervenovať. „Centrálna banka je pripravená tolerovať prakticky akékoľvek zníženie, len aby nemíňala rezervy,“ cituje Bloomberg experta z Renaissance Capital Olega Kuzmina.
Pokles rubľa so sebou však priniesol prudký nárast inflácie a spotrebiteľské ceny vlani vzrástli o takmer trinásť percent. „Slabšia mena zjednodušila niektorým miestnym podnikom vďaka nižším cenám vstup na trhy doma aj v zahraničí. Na druhej strane také veľké výkyvy podnikanie celkovo skôr skomplikovali. „Také výrazné výkyvy rubľa pre nás nepredstavujú nič dobré. Nikto teraz nevie, kde bude rubeľ napríklad o pol roka,“ uvádza prezident stredne veľkej spoločnosti Russky Ogord vyvážajúcej semená a rastliny Vladislav Koročkin. Prílišných výkyvov rubľa sa obáva aj samotný prezident Putin, ale zatiaľ je to podľa Bloombergu cena, ktorú je ochotný pre zachovanie finančných rezerv zaplatiť.
O presunoch rozhoduje Putin osobne
Ako spravodajská agentúra uvádza, keď ministerstvo financií čerpá z fondov peniaze na krytie rastúceho deficitu rozpočtu, centrálna banka jednoducho presunie aktíva v cudzej mene na svoj vlastný účet. Pre udržanie inflácie na nízkej úrovni centrálna banka odčerpá porovnateľné množstvo rubľov zo systému tým, že zníži svoju úverovú politiku voči bankám. „Výdavky z rezervného fondu oproti široko rozšírenému názoru v skutočnosti neznižujú devízové rezervy,“ tvrdí bývalá vysoká úradníčka v ruskej centrálnej banke Jekaterina Vlasovová. O presunoch peňazí z fondov určených na infraštruktúru a ďalšie dlhodobé projekty rozhoduje osobne prezident Putin.
Zatiaľ bola z týchto fondov použitá asi tretina, teda 71 miliárd dolárov, a zvyšok aj naďalej zostáva v centrálnej banke. Celkovo je zahrnutá v rezervách vo výške 379 miliárd dolárov viac ako jedna tretina z dvoch investičných fondov. Väčšinou sú tieto peniaze investované v dolároch a eurách na pokrytie dlhu. Niektorí experti sa obávajú, že ak neporastú ceny ropy alebo vláda nenájde iný spôsob, ako pokryť deficit štátneho rozpočtu, budú oba investičné fondy vyčerpané do roku 2018. „Ak sa tak stane, Kremeľ bude musieť siahnuť k bolestivým škrtom vo výdavkoch alebo zvyšovať dane,“ píše Bloomberg s tým, že Rusko chce navyšovať svoje rezervy až na 500 miliárd dolárov.
Celý text v angličtine je k dispozícii TU.
