Najbližšia sobota 5. marca a budúci pondelok 7. marca dajú jasne odpoveď na otázku, aké bude v budúcnosti Slovensko a do akého zoskupenia sa začne vyvíjať Európa. Naše parlamentné voľby a mimoriadny úniový samit s Tureckom pre utečencov súvisia vzájomne so sebou viac, ako si na prvé uvedomenie dokážeme predstaviť. Ak by som mal vychádzať z postojov našich lídrov strán, ktorí sa predstavili v sobotu vo verejnoprávnom rozhlase a v nedeľu v televíziách TA3 a Markíze, tak Slovensko sa v ústretovosti k prijímaniu utečencov neposunie ani o krok, malou výnimkou je v tomto zmysle akurát šéf Most-Híd B. Bugár. Keď však Slovensko zaostáva vo svojej schopnosti väčšinovo pozitívne vnímať utečencov, ťažko predpokladať, že vo voľbách by dalo politicky rozhodujúcu dôveru lídrovi predovšetkým menšinovej strany. Zmena v rétorike R. Fica sa, prirodzene, nedá predpokladať. To však treba byť skôr pripravený, že zo strany lídrov SMER-SD sa v záverečných dňoch pred voľbami udeje v utečeneckej téme niečo na spôsob niekdajšieho politického divadla V. Mečiara o znemožnení možnosti voliť, hoci sa rozhodol ísť do okrsku, v ktorého zozname voličov z pohľadu svojho trvalého bydliska nemohol ani byť, lebo by musel zmenu predtým ohlásiť.
Sklamal ma však R. Procházka, ktorý by v prípade úspešného výsledku pravicových strán mohol ašpirovať na pozíciu premiéra. V posudzovaní vývoja situácie v Európe, pokiaľ sa týka utečencov a úlohy Grécka, však prebral postoj R. Fica a prezentoval s ním zhodu na odchode Grécka zo Schengenu a eurozóny. “Nevyhnutým predpokladom Schengenu je ochrana jeho vonkajších hraníc a som presvedčený, že Grécku treba dopriať odchod zo Schengenu aj eurozóny, lebo je to zlyhávajúci štát,” poznamenal líder Siete. Na otázku, či by ako potenciálny budúci premiér súhlasil s vylúčením Grécka, reagoval: „Asi áno, s najväčšou pravdepodobnosťou.“
Variant Vyšehradu je odmietaný
Zhoda na odchode Grécka zo Schengenu a eurozóny je v úplnom rozpore s tým, čo si myslia lídri Nemecka a Francúzska. Západná Európa nemôže súhlasiť s tým, aby izolovala jedného zo svojich členov, ktorý sa dostal do politicko-hospodárskeho zoskupenia Európskej únie a následne aj do eurozóny, ale aj do bezpečnostnej štruktúry Severoatlantickej aliancie, najmä pre svoju geopolitickú polohu. Odčlenením Grécka by sa oslabila celková štruktúra bezpečnosti Európy z jej južnej strany, pretože zrazu by táto úloha mala pripadnúť krajinám, ktoré ešte pred necelými tridsiatimi rokmi boli satelitmi Sovietskeho zväzu a v súčasnosti majú viaceré stále blízko k putinovskému Rusku. Takáto situácia naozaj nemôže vyhovovať západným krajinám na čele s Nemeckom a Francúzskom, ale ani V. Británii (aj keď by vystúpila z EÚ), ale najmä USA.
Vo zvyšujúcom sa napätí vo vzťahoch medzi štátmi v Európe hlasy o vyradení Grécka naozaj nepomôžu atmosfére pri nachádzaní spoločného riešenia. Preto nemecká kancelárka A. Merkelová a ďalší západní lídri odmietajú variant vyšehradskej skupiny posúvať hranice schengenského priestoru na úroveň Bulharska a Macedónska (pritom ani jedna z krajín nie je v Schengene, Macedónsko dokonca ani v EÚ) a naďalej sa snažia najmä o celoeurópske riešenie, ktorým je dohoda s Tureckom, a stále dôvera v jednu zo svojich členských krajín, Grécko, že s pomocou ostatných zvládne úlohu prvej nárazníkovej krajiny pri registrovaní utečencov.
Premiér: Utečenci nie! Prezident: Treba pomôcť!
Pokrytecké sú postoje R. Fica, ale aj českého premiéra B. Sobotku, že Rakúsko svojimi najnovšími rozhodnutiami o limitoch prijímaných utečencov len dáva za pravdu postojom vyšehradskej skupiny. Obaja predsedovia vlád by mali morálne oprávnenie tvrdiť to iba v prípade, ak by na Slovensku a v Čechách už bol počet utečencov, prepočítaných na vlastnú populáciu, k tým 90-tisícom, ktorých prijali Rakúšania v minulom roku, a zároveň existovalo rozhodnutie pre tento rok prijať rovnako prepočítaný počet k rakúskemu návrhu 37 500 ľudí na úteku. Na Slovensku je však zatiaľ iba 149 asýrskych kresťanov, ktorí prišli viac na základe aktivity cirkvi ako štátu, v Čechách je to necelá stovka. Z tých 160-tisíc utečencov, ktorých by si mali rozdeliť európske krajiny na základe rozhodnutia Európskej rady zo septembra minulého roka, nie je však na Slovensku či v Čechách ani jeden, aj keď naši západní susedia už začali administratívne konanie na prijatie prvých 94 ľudí z táborov v Taliansku.
R. Fico však opakuje, že za jeho vlády, na základe spomínaného rozhodnutia, na Slovensko nepríde ani jeden utečenec. „Nikdy na Slovensko nenavozíme, ani na základe diktátu, ani na základe dobrovoľnosti žiadnych migrantov,“ zdôraznil líder SMER-SD v nedeľňajšej predvolebnej debate na TA3. A to je rozhodujúce pre vnímanie R. Fica ako lídra SMER-SD politikmi západných krajín, ale horšie pre krajinu, že je to zároveň predseda vlády jednej z členských krajín Európskej únie. Smutné pre krajinu je, že žiaden z politikov pravicového politického spektra sa nepriklonil k postojom prezidenta A. Kisku, ktorý v nedeľnom rozhovore pre ČT24 v relácii Interview to povedal jednoznačne: „Je takou našou morálnou povinnosťou uvažovať ako pomôcť ľuďom, ktorí utekajú pred vojnou, pred násilím, pred hrozbou zabitia ako spraviť reálne kroky. Také úspešné krajiny, akou sme my, tak by sme mali uvažovať, čo môžeme spraviť a ako im pomôcť.“ A na otázku, ktorá bola od moderátora M. Kubala zjavnou narážkou na rovnaký postoj českého prezidenta M. Zemana, či nevníma migračnú krízu ako inváziu mladých moslimských mužov, ktorí majú iPhony a lepšie oblečenie ako mnohí Česi a Slováci, jeho slovenský náprotivok zareagoval jednoznačne: „V žiadnom prípade nie! Treba sa pozrieť na tie rodiny. Treba sa pozrieť na to, aké obrovské riziko nasadzujú, keď idú s maličkými deťmi na tie člny.“
Je veľká škoda, že lídri politických strán na Slovensku nenašli podobnú odvahu ako prezident alebo nepoužívajú aspoň takú rétoriku, ako prejavil pri nedávnej návšteve Slovenska poľský minister zahraničných vecí W. Waszczykowski. V rozhovore pre reláciu Správy, komentáre RTVS na otázku, či bude Poľsko akceptovať povinné kvóty, uviedol: „Povinné kvóty sa budeme snažiť naplniť, ale pod podmienkou, že sa nájdu takí, ktorí budú chcieť žiť v Poľsku dobrovoľne. Budú musieť potvrdiť svoju totožnosť a musíme mať absolútnu istotu, že neohrozia bezpečnosť Poľska. Ak splnia tieto podmienky, budú sa môcť uchádzať o pobyt v Poľsku.“ Pritom dodal, že začínajú pripravovať rozhodnutia o prijímaní utečencov z hotspotov v Grécku a zdôraznil, že Poľsko prijíma ľudí, ktorí utekajú z Ukrajiny. „Poľsko vydalo už 900-tisíc víz Ukrajincom. Najčastejšie sú to ľudia, ktorí utekajú pred biedou, lebo nemajú prácu,“ boli slová šéfa poľskej diplomacie. Tým v podstate negatívne oznámkoval slovenského premiéra, ktorý nielen že nechce čo i len jedného utečenca, ale tých ekonomických, o ktorých dopredu ani nevie, by najradšej vracal hádam už z rozbombardovaných sýrskych miest.
Krajiny V4 nedávali na potraviny pre utečencov
R. Fico tiež cez víkend zopakoval často vyjadrovaný názor, ktorým poukazoval na akýsi pokrytecký postoj niektorých krajín Európskej únie, že podporou konfliktu na území Sýrie vlastne vytvárajú migračnú vlnu. Pritom jednou z príčin vzniku pohybu utečencov bola aj zhoršujúca sa situácia v utečeneckých táboroch pokiaľ sa týka zabezpečenia potravín. Už 1. decembra 2014, teda pred pätnástimi mesiacmi, Svetový potravinový program (WFP) patriaci do štruktúr OSN informoval o obmedzení poskytovania humanitárnej pomoci pre sýrskych utečencov v Jordánsku, Libanone, Turecku, Iraku a Egypte, pričom dôvodom bol nedostatok finančných prostriedkov. Celkovo opatrenie na vlastnej koži pocítilo až 1,7 milióna Sýrčanov, ktorí zo svojej vlasti ušli pred vojnou. WFP im rozdával takzvané potravinové poukazy. „Pre utečencov, ktorí už teraz trpia pre ťažkú zimu, budú dôsledky zastavenia tejto pomoci zničujúce,“ uviedol vtedy WFP v stanovisku. A teraz si uvedenú informáciu dajme do súvislosti so správou, že všetky členské štáty, s výnimkou Holandska, v roku 2015 znížili svoje príspevky do WFP. Ak Únia dala v roku 2014 pre potravinový program 895 miliónov eur, tak v roku 2015 to bolo iba 675 miliónov eur, čo bol 38-percentný ročný pokles.
A teraz pozor. Najvyššie škrty, stopercentné voči roku 2014, v podpore pre WFP urobili Estónsko, Grécko, Portugalsko, Rakúsko, MAĎARSKO a SLOVENSKO. Ďalšie krajiny Únie – Chorvátsko, Lotyšsko, POĽSKO a Rumunsko – za roky 2014 a 2015 nedali nič v prospech WFP. Teda tri zo štvorice krajín Vyšehradskej skupiny mali podiel na znížení podpory Svetového potravinového programu, čo spôsobilo, že sa nemohlo zabezpečiť potrebné množstvo potravín pre utečencov. Pritom práve krajiny v strede Európy sú najviac proti prijímaniu utečencov na svoje územie. A v tom vyznieva pokrytectvo R. Fica, ktorý vidí vinu v postojoch iných krajín, a vlastný postoj, ktorý presadzuje za Slovensko, považuje za jediný správny.
Strana jedného muža alebo poslanci predsedu nepresvedčili
Od vlaňajšieho mája, keď sa hneď na druhý deň po rozhodnutí Európskej komisie o kvótach, postavil R. Fico proti nemu, nedokázal presvedčiť lídrov aspoň toľkých krajín, ktoré by potom v septembri na rokovaní ministrov vnútra zabezpečili taký počet, ktorý by hlasovanie o prerozdeľovacom mechanizme zablokoval. Pritom traja europoslanci za SMER-SD 29. apríla zahlasovali za rezolúciu, ktorá podporila riešenie utečeneckej krízy aj cez solidárnosť prerozdeľovania, tzv. kvóty. V polovici mája 2015 už po negatívnom postoji R. Fica europoslanec za SMER-SD B. Zala uviedol, že nie je podstatné, či presídľovanie migrantov bude na základe kvót alebo dobrovoľnosti, ale to, aby “Európska komisia, Rada a premiéri problém konečne riešili”. Upozornil, že všetkých 28 štátov, vrátane Slovenska, sa musí na riešení podieľať. „Nežijeme na izolovanom ostrove a váhavé riešenia nám spôsobia väčšiu škodu ako osoh,” uviedol B. Zala. Ako dodal, Slovensko bude na presídľovaní migrantov participovať v rozsahu maximálne pár stoviek ľudí.
Podľa M. Flašíkovej-Beňovej (SMER-SD) parlament rozhodol o kvótach ako o jednom z riešení súčasného “katastrofálneho stavu v niektorých krajinách EÚ, ktoré sú krajinami akéhosi prvého kontaktu pre utečencov”. “Ak teda vezmeme do úvahy, že na Slovensku máme aktuálne 2 933 miest a obcí, tak by matematicky jeden zachránený prisťahovalec vyšiel približne na každé deviate mesto alebo obec. Z pohľadu našej krajiny by to nebolo ničím dramatické a ukázali by sme empatiu a schopnosť, že od Únie nečakáme len peniaze, ale vieme byť aktívni aj v menej atraktívnych politikách,” povedala M. Flašíková-Beňová minulý rok v máji. Je smutné pre stranu SMER-SD, že europoslanci, ale ani domáci poslanci tejto strany, nevedeli presvedčiť svojho predsedu, aby aj pre pozitívne vnímanie Slovenska svoju rétoriku v tejto téme zmenil. Ale aj to je vysvedčenie o charaktere tejto strany, ktorá sa stala za štyri roky v podstate stranou jedného muža, ktorý začal stotožňovať samého seba nielen s politickou stranou, ale čo je horšie, už aj so štátom.
Formovanie nového zoskupenia v Európe
A Slovensko aj jeho vinou začína byť vnímané, že vybočuje z rámca krajín, ktoré nevedia byť solidárne, hoci od roku 2004 má napriahnutú ruku na eurofondy, zásluhou ktorých sa darí krajine ekonomicky zlepšovať. Najnovšie kritizoval štvoricu krajín zo strednej Európy rakúsky minister obrany H. P. Doskozil. „Už nemožno ďalej tolerovať, aby sa čistí príjemcovia finančných prostriedkov z Európskej únie, krajiny, ktorým sa vyplatilo toľko peňazí, v prípade akéhokoľvek problému obrátili chrbtom a povedali: Nie. U ich obyvateľov to možno má ohlas, nezlučuje sa to však s myšlienkou solidarity v Európskej únii,“ povedal. Minister tiež obhajoval rozhodnutie Rakúska o prijímaní iba určitého počtu utečencov. „O žiadne porušenie práva nejde. Vlani sme, rovnako ako Nemecko, zvládli veľa. Zároveň je tu priveľa ďalších krajín, ktoré sa len prizerali, ako sa snažíme, podotkol rakúsky minister, upozorňujúc tým na krajiny, ktoré neprijali žiadnych utečencov.
V pondelok 7. marca pôjde z môjho pohľadu v Bruseli o kľúčový úniový samit. Domnievam sa, že tentoraz sa už neskončí iba všeobecnou dohodou. Bude jednoznačná a bude nepochybne obsahovať aj princíp prerozdeľovania utečencov. A bude rozhodujúce, kto takú dohodu podporí. Nápady, ktoré prichádzajú zo Slovenska o posunutí schengenskej hranice na sever, nie sú politicky priechodné. Takže, ak Slovensko s ďalšími krajinami tú dohodu nepodporí, tak sa začne formovať nové zoskupenie krajín, ktoré majú na riešenie utečeneckej krízy rovnaký názor. Západné krajiny totiž už nebudú súhlasiť s predlžovaním chaosu, kde skupina štátov len zdôrazňuje ochranu, ale nechce utečencov prijímať. Prijatie prerozdeľovacieho mechanizmu by bolo pre Slovensko aj tak len skôr symbolickou pomocou západným krajinám, ktoré sa musia zaoberať desiatkami tisíc až stovkami tisíc utečencov. Slovenský premiér tvrdohlavým postojom začína už tak trochu pripomínať kráľa z rozprávky o panovníkovi, ktorý sa chcel dotknúť Mesiaca. Rozkázal teda urobiť vežu z debien, na ktoré sa minie všetok dostupný materiál v krajine. Kráľovi sa zdá, že k Mesiacu mu chýba nadložiť už iba jednu debnu.
– Vytiahnite tú spodnú a dajte ju sem navrch, povedal poddaným.
Všetci s hrôzou pozreli jeden na druhého. Kráľove slová však boli zákonom a oni boli poslušní poddaní. Vytiahli debnu, ako rozkázal…
Uvidíme v sobotu 5. marca, či si slovenskí voliči dostatočne uvedomujú, aký panovník vyrástol za štyri roky na našom území. Tiež má tendenciu dotýkať sa výšin a rétorikou my verzus Európska únia pozícii krajiny v akceptácii inými vôbec neprospieva.
Voľby: Na Východ alebo na Západ
Pred slovenským dňom D je už ťažko nájsť slová, ktoré by neboli niekým vyslovené v súvislosti s dôležitosťou nadchádzajúcich parlamentných volieb. Dosť často zaznieva: Ide o veľa! Či budeme žiť v krajine, kde sú hlavnou témou virtuálne hrozby, ako sú utečenci, a tie reálne, akou je ruský revanšizmus, sa ignorujú. Či budeme nadávať na našich spojencov a pridávať sa k tým, ktorí stoja proti nim (R. Onrejcsák, riaditeľ Centra pre európske a severoatlantické vzťahy). Rozhoduje sa o tom, či pôjdeme na východ alebo na západ. A už mi zostáva len nádej, že tu zvíťazí nejaký humanizmus, lebo zatiaľ tu vládnu mafie (B. Uhlár, režisér, zakladateľ divadla Stoka). Je na každom jednom z nás, či sa rozhodneme ostať na mieste, vrátiť sa do neslobody, alebo urobíme krok vpred k zodpovednému Slovensku (H. Gloss, Iniciatíva Kto pomôže). Či budeme naďalej upevňovať mafiánsky kapitalizmus vydávaný za sociálnu demokraciu, alebo sa pokúsime o budovanie spravodlivej občianskej spoločnosti (M. Hvorecký, spisovateľ). Sú len dve možnosti: stabilná vláda s účasťou SMER-SD, teda malá úzka koalícia alebo pravicový zlepenec šiestich, siedmich strán s tými skúsenosťami, ktoré sme mali v rokoch 2010 až 2012 (R. Fico). To sú úvahy z ankety denníka SME a v prípade premiéra zo záverečnej predvolebnej debaty televízie Markíza.
A pridávam názor herca M. Lasicu: „Ja som rozhodnutý, že pôjdem voliť a dôvod je ten, že mám tú možnosť. Nie som natoľko naivný, že budem voliť niečo, čo by bolo ideálne, takže budem voliť menšie zlo. A tí, čo nechcú voliť menšie zlo, budú voliť to väčšie.“ Zvýšená nedôvera v oligarchický systém, ktorého vytvorenie umožnili politické strany, sa prejavuje aj v tom, že ľudia vo volebný deň chcú vyjadriť protest buď vhodením prázdnej obálky, alebo výberom politického subjektu, o ktorom dopredu vedia, že sa do parlamentu nemôže dostať. Napokon, viaceré zo strán idú do volieb práve iba z dôvodu, aby zvýšili možnosť vyššieho počtu prepadnutých hlasov. Ten trend v tomto zmysle je jednoznačný, zvyšuje sa. Vo voľbách v roku 2006 bol podiel prepadnutých hlasov 11,98 %, v roku 2010 15,90 % a v roku 2012 19,32 %. Takže, aj to treba mať v sobotu na pamäti. Na prepadnutých hlasoch získava v prepočtoch najviac najsilnejšia strana.
