Na nedávnej bezpečnostnej konferencii v Mníchove padli slová o tom, že v Sýrii do týždňa nastane pokoj zbraní. Je to reálne?
V súvislosti s touto konferenciou mi napadá paralela s českým vnímaním Mníchova 1938 a známeho „o nás bez nás“. V tomto prípade sa tam išlo bez Sýrčanov a dohodu podpísali fakticky len vonkajší aktéri ako Rusko, Spojené štáty, Irán, Saudská Arábia a rad iných. Tí, ktorí majú prímerie uskutočniť v praxi, zatiaľ nepodpísali nič. Bude teda záležať na tom, ako vonkajší aktéri budú svoju vôľu schopní vnútiť tým, ktorí bojujú. Myslím, že prímerie reálne nie je a že niektoré z bojujúcich strán na prípadný tlak nebudú ochotné pristúpiť. A potom je ešte problém v tom, že sa prímerie má týkať len vlády a umiernených povstalcov, bojujúcich skupín je ale viac – Kurdi, Islamský štát, front an-Nusrat – ak sa prímerie vzťahuje iba na dve až tri strany z piatich strán, potom je predstava o pokoji zbraní iluzórna, pretože niektoré z bojujúcich skupín od seba na zemi nejdú príliš rozoznať a ich vzájomné spojenectvo sa dynamicky mení. Veľkú a dlhodobú šancu by som teda plánom z Mníchova nedával.
Aktuálne sa hovorí o bojoch pri Aleppe ako o kľúčovej fáze konfliktu. Aký je ich reálny význam?
Aleppo bývalo ekonomickým centrom Sýrie a má veľkú symbolickú hodnotu aj teraz. Je rozdelené medzi vládu a povstalcov a kto ovláda mesto, drží ekonomické centrum krajiny. V súčasnosti vládne vojská obkľučujú Aleppo zo severu a odrezávajú hlavným skupinám povstalcov cestu pomoci z Turecka. Dobytie mesta by znamenalo aj veľkú ranu tureckému vplyvu na tzv. umiernených povstalcov. Pokiaľ bude Aleppo dobyté, bude to mať význam v symbolickom posilnení vlády – ak bude Asad kontrolovať Damask, pobrežie a Aleppo, ovládne kľúčové pozície v Sýrii.
Aký dosah to môže mať na priblíženie alebo oddialenie prímeria?
Takmer žiadny, ale môže to priniesť vonkajšiu intervenciu Turecka alebo Saudskej Arábie, aby posilnili svoj vplyv alebo pomohli niektorým vzbúrencom. Výsledok dobytia Aleppa teda skôr povedie k tomu, že sa do konfliktu zapoja ďalší aktéri a konflikt bude len eskalovať.
Čo pre vývoj sýrskeho konfliktu znamenalo doterajšie aktívne angažovaie sa Ruska?
Rusko prispelo výrazne tým, že zachránilo vládu, ktorá začala byť na jar minulého roka odpisovaná, dochádzali jej bojovníci aj materiál a ruské zapojenie sa do situácie jej poskytlo rozhodujúcu vzdušnú podporu, ktorá predtým bola oslabená. Pomohlo to tiež k veľkému nárastu sebavedomia sýrskej armády.
Môže zmena viesť k tomu, že bude prezident Asad akceptovateľný pre americkú stranu?
Neviem si predstaviť, že by v súčasnej situácii mohla Sýria fungovať bez Asada, už postupom pri Aleppe prezident ďalej posilnil svoju pozíciu. Izraelské zdroje hovoria o tom, že si Rusi a Američania rozdelili sféry vplyvu a Asad je teraz kľúčovou zložkou režimu a zdá sa, že Američania priamo na jeho osobu neútočia tak intenzívne ako napríklad Francúzi. Avšak že by bol do budúcna v horizonte niekoľkých rokov prijateľný pre všetky strany, ako príliš pravdepodobné nevidím. Jedným z variantov je, že Asad bude nahradený niekým prijateľnejším, zatiaľ ale jeho pozíciu nie je nikto schopný zastúpiť. On sám ale osobne nie je taký veľký problém, nejde o žiadneho ,mäsiara' typu Kaddáfího. Problémom je mocenská elita Sýrie, ktorá je naň naviazaná a tlačí ho, aby ďalej bojoval. Ak by bol náhle odstránený, odíde aj táto elita.
Utečenecká vlna môže destabilizovať Európu a okolo tohto faktu sa už objavili aj sprisahanecké teórie. Vlani sa špekulovalo, že Američania chcú prostredníctvom migrácie oslabiť Európsku úniu, dnes sa hovorí, že niečo také robí cielene Rusko…
Nemám rád konšpiračné teórie, najmä si nemyslím, že by Američania chceli destabilizovať EÚ. U Rusov sú určité indikátory, že migráciu používajú ako svoj nástroj k destabilizácii EÚ, určite to ale nie je hlavný nástroj. Nemyslím si tiež, že by imigračnú vlnu cielene vyvolávali – skôr ju dokážu mediálne efektne využiť.
Aké bezpečnostné riziká vidíte v masovej imigrácii do Európy?
Ako bezpečnostné riziko vidím hlavne to, že európske krajiny nie sú schopné sa asimilovať s príslušníkmi iných národností. Pre nás ako Stredoeurópanov je vždy dôležité, či sa dotyčný tu narodil. Keď to tak nie je, nie sme schopní ho považovať za Čecha, Nemca atď. Šanca pojať väčšie množstvo imigrantov je tu veľmi nízka.
Keď nie asimilácia, čo úspešnosť integrácie, ktorá sa stále spomína? Nemci sú hrdí na integráciu Turkov, ktorá prebiehala v minulom storočí…
Neviem, ako sú Nemci v integrácii skutočne úspešní, koniec-koncov nezanedbateľné percento zahraničných bojovníkov Islamského štátu pochádza práve z Nemecka. Nemci majú dlhodobo problémy aj s integráciou tureckej komunity; a to pritom táto komunita nie je taká radikálna. Skôr si myslím, že Nemci sú politicky korektní vzhľadom na svoje historické skúsenosti a dávajú si pozor na to, čo hovoria. Ale to, že by boli obzvlášť dobre schopní integrovať menšinu, si nemyslím.
A aké riziko v súčasnej migračnej vlne predstavujú moslimskí radikáli a potenciálni teroristi?
Tých nie je veľa. Nanajvýš každý desiaty z utečencov sa vôbec mohol s radikálmi dostať do kontaktu, a ani keby boli radikalizovaní, neznamená to, že by boli schopní vykonať nejaký teroristický útok. Počty nebezpečných radikálov sa pohybujú v desiatkach alebo niekoľkých málo stovkách ľudí, a to je počet, ktorý bezpečnostné zložky v Európe vedia zachytiť a zvládnuť. To neznamená, že k žiadnemu útoku nedôjde, a určite to bude mediálne zneužité, ale dramatický nárast rizika terorizmu nečakám.
Ako by mala vyzerať ochrana hraníc EÚ v tomto roku? Zatiaľ sa skôr hovorí o plánoch, ale hotspoty a podobne príliš nefungujú…
Plán na ochranu hraníc občas funguje, v Maďarsku sa podarilo pomocou plotu situáciu riešiť a tá metóda by mohla pomôcť aj inde. Nemožno ale postaviť plot okolo Grécka, to je potrebné riešiť už v Turecku, motivovať Turkov a nebáť sa na nich aj zatlačiť, aby plnili svoje záväzky voči partnerom.
Mimo mediálnej pozornosti zostáva Ukrajina. Môže sa tu v blízkej budúcnosti situácia zmeniť?
Ukrajina bola na mníchovskej konferencii kritizovaná za korupciu a pomalý postup reforiem a myslím, že v dlhodobom horizonte sa tam situácia dostane do ,zamrznutej' fázy. Konflikt teraz nemá kam eskalovať, a pritom zrejme nemôžeme čakať jeho mierové riešenie. Pre Rusko je pozitívne, že to znamená oslabenú a rozdelenú Ukrajinu, zároveň to ale predstavuje aj ekonomickú záťaž, pretože povstalcov Rusko musí podporovať. A navyše je vďaka angažmánu na Ukrajine vystavené sankciám Západu a tie ho začínajú skutočne výrazne poškodzovať.
Ako vidíte budúcnosť EÚ a jej stabilitu vo svetle toho, čo sa v súčasnosti deje, pokiaľ ide o migráciu?
Som optimista, migračná vlna je síce vážna, ale nejde o žiadnu katastrofu. Je to niečo podobné ako povodne. Keď príde povodeň prvýkrát, je to šok, ale časom si systém zvykne. Migranti sú niečo podobné. Systém sa na nich naučí reagovať, naučíme sa situáciu zvládať a nemyslím, že by to Európu rozložilo alebo zničilo.
Autor: David Daniel
