„Chceme apelovať na ministra práce Jána Richtera, štátneho tajomníka rezortu Jozefa Buriana, aby vyzvali slovenského veľvyslanca v Nórsku Františka Kašického, aby sa na budúcotýždňovom súde zúčastnil a neodignoroval ho. Ide o to, aby dal Richter Kašickému pokyn, aby podporil navrátenie malej Maxine do biologickej rodiny,“ vysvetlil šéf hnutia.
Podľa občianskej aktivistky Moniky Onderkovej zo združenia Deti patria rodičom je dôležité, aby Kašický dostal pokyn a za maloletú Maxine bojoval. „Požiadali sme štátneho tajomníka o súčinnosť a vyjadrenie, akým spôsobom by sa Slovensko vedelo postarať o maloletú v prípade, že bude prevezená k nám. Potrebovali sme, aby predložil dokument o tom, ako sa možno u nás starať o dieťa, aby to nórska sociálka videla,“ vysvetlila na dnešnej tlačovej konferencii v Bratislave.
Malá Maxine je štátna občianka Nórska i Slovenska, má nórsku hluchonemú matku Saru a slovenského otca Andreja Ladického. Ako Kollár ďalej vysvetlil, keď mala tri mesiace, nórska sociálka Barnevernet ju rodičom odobrala, dôvodom bol nedostatočný očný kontakt. Odvtedy rodina o ňu bojuje. Mamu totiž ako dieťa odobrali jej matke alkoholičke, dostala sa do detského domova, a tým automaticky aj do sociálneho systému. Keď porodila malú Maxine, úrady ju začali sledovať a pozývať na rôzne stretnutia, keby na ne neprišla, dieťa by jej automaticky odobrali. Podľa Kollára na nich vysvetľujú, ako sa starať o dieťa, pričom vás nahrávajú. „Odohráva sa to v miestnosti plnej neónov a kamier a keďže matka neudržala s malou očný kontakt, bol to dôvod na jej odobratie,“ vysvetlil novinárom.
Podľa Moniky Onderkovej to nie je štandardný postup, no v Európe je bežný. „Štandardne by to nemalo byť, máme na to pravidlá, ktoré by sa mali dodržiavať, no nedeje sa tak,“ poznamenala. Ako ju doplnila stará mama malej Maxine Jana Ladická, v júni na súde uvádzali, že majú pre malú všetko pripravené, lekára i škôlku, a že zostávajú v Nórsku, no dieťa aj tak sociálka odobrala. „Keď som pricestovala do Nórska, dokonca ma obvinili, že som prišla dieťa uniesť,“ povedala. Dieťa podľa nej patrí v Nórsku štátu, pričom rodičia sú len „zriaďovateľom“.
Malá vyrastá podľa Moniky Onderkovej u cudzích ľudí, pričom dôvody sociálky na jej odobratie neboli v poriadku. „Matka je hluchonemá, no jej zdravotný stav nie je dôvodom na odobratie dieťaťa,“ vysvetlila. Pôvodne sa mohli rodičia s malou stretávať raz za dva týždne, teraz to je raz za sedem týždňov, a to podľa nej len preto, že otec ju „príliš rýchlou frekvenciou kŕmi lyžičkou“. Nórske úrady robia podľa Kollára všetko pre to, aby sa kontakt medzi dieťaťom a jeho rodičmi úplne prerušil. Práve preto pošle na najbližší súd nejakého pozorovateľa aj on.
Do veci sa vložilo i Centrum pre medzinárodnoprávnu ochranu detí a mládeže na čele s jeho riaditeľkou Andreou Cisárovou. Rodina však vedie podľa Moniky Onderkovej s centrom spor, pretože to rodinu obviňuje, že vôbec nekomunikuje, nepredkladá dôkazy ani dokumenty. „To však nie je pravda, rodina s Andreou Cisárovou od začiatku aktívne komunikovala,“ povedala. Ako ju doplnila stará mama Ladická, „rodičia poskytli centru písomné i telefonické vyjadrenie o tom, že vedia, že nemôžu zostať v Nórsku a hneď, ako dieťa dostanú, odchádzajú na Slovensko“. Boris Kollár považuje za nepochopiteľné, že naše orgány nezastupujú nášho občana. „Je pre mňa nepochopiteľné, aby takýto úrad bojoval s rodičmi, namiesto toho, aby im vyšiel v ústrety. O svojich ľudí treba bojovať, to je základná vec,“ povedal s tým, že toto je chorý systém a chorý štát. „Keď na nórskom súde uvidia, že Slovensko na to kašle, dieťa hneď odoberú,“ dodal na záver.
