Boj o moc medzi iránskymi konzervatívcami a reformistami sa zintenzívnil po tom, ako Irán vlani v lete podpísal so svetovými mocnosťami dohodu, v ktorej súhlasil s utlmením svojho jadrového programu výmenou za zrušenie sankcií uvaleným Západom.
Bývalý prezident Akbar Hášemí Rafsandžání, ktorý má blízko k umiernenému prezidentovi Hasanovi Rúhánímu, privítal rozhodnutie Rady strážcov – hlavného ústavného a volebného dozorného orgánu v krajine.
“Dobrou správou pre vyradených kandidátov je, že týchto 25 percent spomedzi nich sa teraz bude môcť zúčastniť vo voľbách…., takže vo februári zažijeme volebnú súťaž,” vyhlásil Rafsandžání podľa agentúry FARS.
Iránska Rada strážcov v januári vyradila 60 percent uchádzačov o kandidatúru v parlamentných voľbách. Najväčšie škrty zaznamenal práve reformný tábor. O kandidatúru malo záujem rekordných 12.000 ľudí, ale Rada strážcov schválila len 4700 z nich.
Rada strážcov vtedy vyškrtla aj štyri pätiny z uchádzačov o miesto v Rade expertov pozostávajúcej z 88 islamských učencov a teológov, ktorí budú voliť nástupcu súčasného najvyššieho duchovného ajatolláha Alího Chameneího. Sťažnosťami týchto odmietnutých kandidátov sa však Rada strážcov zatiaľ nezaoberala.
Rada expertov doposiaľ zvolila najvyššieho vodcu krajiny len raz, a to v roku 1989. Za nástupcu vodcu iránskej islamskej revolúcie Rúholláha Chomejního vtedy vybrala práve ajatolláha Chameneího. Voľby do iránskeho parlamentu sa budú konať 26. februára a rozhodne sa v nich o obsadení 290 kresiel.
Podľa iránskej agentúry ILNA Rafsandžáního syn Mohsen a dcéra Fatemeh, ktorí sú považovaní za proreformných politikov, sa na pozmenené zoznamy nedostali a stále majú zakázané uchádzať sa o priazeň voličov.
