Ako informoval denník Rheinische Post, štátna polícia v Dortmunde už oficiálne varuje pred mladými mužmi z Maroka, Alžírska, Líbye, Tuniska, ktorí organizujú vo veľkom krádeže vo vlakoch.
Podľa denníka policajti už toľkokrát páchateľa poznajú, často z predchádzajúceho dňa, keď ich chytili pri čine, ale museli ich opäť pustiť, lebo títo nemajú vo väčšine prípadov žiadne doklady. A ak už áno, tak sú spravidla falošné. Navyše zadržaní nevedia jazyk a nespolupracujú.
Výpočet konkrétnych udalostí je značne pestrý. Policajtka idúca do práce podľa Rheinishe Post pristihla 20-ročnú zlodejku pri krádeži peňaženky. Zatkla ju a vzala so sebou na policajnú stanicu, kde proti nej vzniesli obvinenie. Po spísaní protokolu a vyplnení príslušných formulárov však túto osobu opäť prepustili.
“Je to skutočne demotivujúce, ale my ich nemôžeme vziať do väzby. Dá sa rátať s tým, že táto žena bude opäť vo vlakoch vykonávať svoju trestnú činnosť,” uviedol Jürgen Karlisch zo Štátnej policajnej inšpekcie v Dortmunde. Podobné prípady sa pritom pre štátnu políciu stávajú bežnou dennou rutinou.
Polícia nemôže urobiť viac než varovať verejnosť – upozorňuje pred rôznymi trikmi páchateľov, pôsobiacich často v organizovaných skupinách. Často vraj ide o mužov pochádzajúcich zo severoafrických krajín a ich obľúbeným revírom sú najmä vlaky.
“Často je to tak, že keď oznámenie vložíme do počítača, tak páchateľa prepustia a ide rovno na ďalšiu akciu,” hovorí policajt Karlisch. Podľa neho spolková polícia na tento problém upozorňovala už dlho. Ale až po silvestrovských udalostiach v celom Nemecku sa začali jej varovania brať skutočne vážne.
Ako však priznáva, účinne sa ani sama polícia príliš brániť nemôže. Nič sa proti tomu reálne nedá robiť. Naozaj, jediné čo môže prácu polície trochu uľahčiť, je vziať páchateľov na stanicu, zatknúť ich a sťažiť im tak vykonávanie trestnej činnosti. “Je to bezmocnosť,” vravia.
Nájazdy kriminálnych skupín sa pritom zvyčajne uskutočňujú podľa rovnakého scenára: Mladí muži medzi zhruba 16 a 30 rokov pracujú najčastejšie v trojici. Svoju obeť si vyhliadnu už na nástupišti, cez víkendy sa sústredia najmä na ľudí, ktorí zjavne konzumovali alkohol a je pravdepodobné, že vo vlaku zaspia. Ich cieľom sa však môže stať ktorýkoľvek driemajúci cestujúci.
Keď príde vlak, nastúpia síce spolu, ale správajú sa tak, akoby k sebe nepatrili. Každý má svoju úlohu: jeden si prisadne k vyhliadnutej obeti, keď je to možné, a sústredí sa na jej mobil a peňaženku. Druhý stráži, či nejde kontrola a tretí sa začne s okradnutou osobou rozprávať. Pred prípadnými kamerami sa snažia zakryť svoju tvár. Ak sa obeť počas cesty nepodarí okradnúť, počkajú si, až bude dotyčný vystupovať a nastáva ďalší pokus.
“Sú vysoko profesionálni. Jedna skupina dokáže často prečesať za noc niekoľko vlakov, teda hodiny a hodiny okrádať ľudí. Prípadné vyšetrovanie nás často dovedie do azylových zariadení,” uzatvára policajt Karlisch.
Nemecké železnice sa snažia na vyriešení tohto problému s políciou spoupracovať. “Keď vieme, že nejaká skupina je na trase, upozorňujeme cestujúcich hlásením na staniciach aj priamo vo vlakoch. Prosíme potom cestujúcich, aby boli obzvlášť pozorní a strážili si svoje veci,” vysvetlil tlačový hovorca Nemeckých železníc. Dráhy investovali do rôznych bezpečnostných opatrení už viac ako 160 miliónov eur.
Na dolapení páchateľov spolupracujú všetky bezpečnostné zložky štátu. Obete však spravidla nedostanú nič späť. K útokom dochádza na regionálnych tratiach, často napríklad medzi Munsterom a Essenom, ale tiež aj v rýchliku z Düsseldorfu do Dortmundu. Tu sú, predovšetkým v nočných vlakoch, obľúbeným cieľom spiaci cestujúci.
Spolková vláda tento týždeň ohlásila sprísnenie podmienok pre vyhostenie. Budú sa týkať najmä páchateľov sexuálneho obťažovania, krádeží a napadnutia verejného činiteľa.
S tým však súvisí ďalší veľký problém. V Nemecku extrémne narástol počet prichádzajúcich zo severnej Afriky – z Maroka, Alžírska, Líbye, Tuniska. Väčšinou podľa denníka ide o mladých mužov, často nedospelých, bez sprievodu, s žiadnymi alebo falošnými dokladmi.
Títo ľudia ani nemajú žiadny nárok na udelenie azylu, sú ekonomickí migranti, ale napriek tomu to stále skúšajú. Vedia, že bude nejaký čas trvať, než ich niekto zaregistruje, v prípade potreby si menia identitu a akonáhle sa dostanú do Nemecka, robia všetko pre to, aby tam zostali.
V roku 2015 malo doraziť 1,1 milióna utečencov. Registrovaných ich doteraz má byť asi 447-tisíc. Kde je zvyšných asi 600-tisíc, nik nevie. Nekontrolovateľne sa pohybujú po celej krajine, križujú sem a tam, miznú v rôznych komunitách a paralelných spoločnostiach.
Nemecká vláda už skôr rozhodla, že všetci zo severnej Afriky, ktorí nedostanú azyl, musia v čo najkratšom termíne opustiť krajinu. Lenže problém je, kam ich vôbec poslať. Maroko začalo s Nemeckom komunikovať len nedávno, Alžírsko nemá o svojich občanov záujem a s Berlínom nekomunikuje vôbec. A to napriek tomu, že má s Nemeckom uzatvorené dohody o vzájomnom vydávaní občanov.
Situácia je veľmi ťažko riešiteľná. Nemecká vláda však vraj teraz veľmi tlačí na riešenie, preto sa podľa porýnskeho denníka dá očakávať reálny posun.
