V jednom prípade podľa jeho vyjadrenia pre televíziu France 5 hrozil útok na koncerte, v ďalších “rozsiahle smrtiace útoky na Francúzov v uliciach a mestách”, citovala ministra agentúra DPA.
Cazaneuve okrem toho hovoril o “rovnakých aktéroch” pri zmarených útokoch ako pri atentátoch z 13. novembra 2015, pri ktorých v Paríži a na jeho predmestí Saint-Denis zabili islamskí militanti 130 ľudí. K týmto útokom sa prihlásila teroristická skupina Islamský štát (IS).
Bližšie informácie Cazeneuve neposkytol. V rozhovore išlo o otázku potreby výnimočného stavu, ktorý vo Francúzsku platí od útokov z Paríža. Kontroverzné opatrenie, platné aktuálne do 26. februára, chce vláda predĺžiť o ďalšie tri mesiace. Podľa ministra je to potrebné vzhľadom na súčasné ohrozenie bezpečnosti. Cazeneuve však zdôraznil, že výnimočný stav nepotrvá navždy.
Platný mimoriadny režim poskytuje francúzskym orgánom väčšie právomoci pri zaisťovaní podozrivých osôb a vykonávaní razií bez povolenia súdu. Podľa kritikov uvedené opatrenia obmedzujú osobné slobody občanov bez toho, aby prinášali výraznejší efekt.
“Potrebujeme výnimočný stav, pokým si budeme myslieť, že existuje bezprostredná (teroristická) hrozba,” uviedol Cazeneuve pre France 5. “Dúfam, že výnimočný stav bude trvať čo možno najkratšie, ale zároveň dostatočne dlho na zaistenie ochrany Francúzov,” citovala ministra agentúra Reuters. Francúzska Štátna rada, najvyšší správny súd v krajine, bude v utorok posudzovať žiadosť Ligy za ľudské práva o ukončenie výnimočného stavu.
