Prvým problémom pri hlasovaní zo zahraničia je technická stránka veci. „Štát totiž znovu neurobil nič preto, aby uľahčil voľbu zo zahraničia. Systém vyzerá ako zabudnutý v digitálnom praveku,“ komentuje situáciu Jaško.
Nápad voliť cez internet síce pôsobí atraktívne, ale pri dôslednejšej úvahe to až taká skvelá myšlienka nie je. Účasť na demokratickom rozhodovaní stojí aj kúsok záujmu, námahy, času a aktivity.
Nakoniec však podľa Jaška vždy skončíme pri základnej otázke: Prečo sa majú Slováci za hranicami starať o výsledok slovenských parlamentných volieb? Nemajú to politikom spočítať hlavne tí, ktorí tu platia dane?
Naši rodáci sú rôznorodí. Niekto je v Brne a ďalší až za veľkou mlákou, pričom je rozdiel byť v zahraničí pár mesiacov alebo pol života, a to, samozrejme, vplýva aj na voľebnú účasť. Potom je tu ešte dôvod odchodu. Mnohí podľa Jaška odišli práve preto, aby sa im žilo lepšie, a aby nemuseli sledovať zblízka toto trápenie doma, aby prekonali frustráciu.
„Nádej na aktiváciu voličských zdrojov v cudzine sa pravidelne opakuje pri každých voľbách. Ani teraz sa nestane žiadny zázrak… A je jedno, že strany (hlavne opozičné) snívajú o tom, ako sa nabalia na hlasoch doručených poštou od mladých, šikovných, vzdelaných a pravicových voličov zo sveta,“ dodáva Jaško.
